Druhý list Korinťanom

Úvod, 1, 1 – 11

1 Pozdrav. – ¹ Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku: ² Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.

Vďaka za Božiu útechu v súžení. – ³ Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! ⁴ On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. ⁵ Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. ⁶ Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. ⁷ A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.

 ⁸ Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť. ⁹ Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. ¹⁰ On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí, ¹¹ ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.

I. Doterajšia apoštolova činnosť, 1, 12 – 7, 16

Zmenený program Pavlovej cesty. – ¹² Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti.  ¹³ Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte, ¹⁴ ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.

 ¹⁵ V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť,  ¹⁶ a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. ¹⁷ Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“? ¹⁸ Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“, aj „nie“. ¹⁹ Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“, aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“. ²⁰ Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu.  ²¹ A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, ²² on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

²³ Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. ²⁴ Niežeby sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.