Kniha Nehemiášova

Nehemiášova cesta do Jeruzalema

1. Smutné položenie ľudu po návrate zo zajatia. –  ¹ Vyprávanie Chakaliášovho syna Nehemiáša.

V mesiaci kislev, v dvadsiatom roku, keď som bol v hlavnom stane v Súzach,  ² prišiel Chanani, jeden z mojich bratov, a s ním muži z Judska. Spytoval som sa ich na Židov, na ten zvyšok, ktorý zostal zo zajatcov, a tiež na Jeruzalem. ³ „Pozostalci,“ – vraveli mi – „ktorí pozostali zo zajatia, žijú tam v tej provincii vo veľkej sužobe a pohanení. Aj múr Jeruzalema je zborený a jeho brány sú vypálené ohňom.“

Nehemiášova strasť a modlitba. – ⁴ Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal som a kvílil celé dni, postil a modlil som sa k nebeskému Bohu. ⁵ Bedákal som: „Prosím, Pane, Bože nebies, veľký, hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo voči tým, čo ťa milujú a čo sa pridŕžajú tvojich prikázaní, ⁶ nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú sa dnes dňom i nocou modlím k tebe za Izraelových synov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy izraelských synov, ktorými sa prehrešili proti tebe. ⁷ Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili. Hrubo sme sa previnili proti tebe a nezachovali sme ani prikázania, ani ustanovenia, ani rozhodnutia, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi. ⁸ Rozpamätaj sa na slovo, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi: »Ak sa dopustíte zlého, rozptýlim vás po národoch. ⁹ Ale keď sa navrátite ku mne a keď zachováte moje prikázania a budete ich plniť, keby ste boli zahnaní aj na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem vás späť na miesto, ktoré som si zvolil, aby tam prebývalo moje meno.« ¹⁰ Veď oni sú tvoji sluhovia a tvoj ľud, ktorý si ty vyslobodil svojou preveľkou silou a svojou mocnou rukou.  ¹¹ Prosím teda, Pane, nech sa tvoje ucho započúva do modlitby tvojho služobníka a tiež do modlitby tvojich služobníkov, ktorí so záľubou ctia tvoje meno, a dopraj dnes úspech svojmu služobníkovi, dožič, aby našiel milosť v očiach tohto muža!“

Bol som totiž kráľovským čašníkom.