Kniha proroka Ezechiela

Kniha proroka Ezechiela

19 Žalospev nad kniežatami Júdu. –  1 Ty však začni žalospev nad kniežatami Izraela  2 a povedz:

 

Čo to za levica bola tvoja mať,

odpočívala medzi levmi,

svoju mlaď prostred levov chovala,

3 jedno vyviedla zo svojich levíčat,

vyrástlo v leva,

naučilo sa koristiť korisť;

ľudí zožierať.

4 O ňom sa dostala zvesť národom

a chytili ho do svojej jamy,

tak ho za krúžky nosné zaviedli

do egyptskej krajiny.

 5 Ona videla, že sa stratila

nádej, zhynula;

vzala jedno zo svojich levíčat,

levom ho spravila,

6 vykračoval si medzi levmi,

vzrástol na leva

a naučil sa korisť koristiť,

ľudí zožierať.

 7 Korisť zanášal do svojej skrýše,

mestá nivočil;

krajina a čo bolo v nej,

tŕpla od jeho revu.

8 Zišli sa proti nemu národy

z okolitých krajov,

vystreli proti nemu svoju sieť

a do svojej jamy ho chytili,

 9 dali ho do klietky za nosné krúžky,

ku kráľovi Bábelu ho vzali,

dali do tvrdze,

by viac nebolo počuť jeho hlas

ponad Izraelove površia.

 

 10 Mať ti je ako vinič v tvojej krvi

pri vode sadený,

bol úrodný a aj listnatý

od hojnej vody.

 11 Potom z neho vyrástla mocná ratolesť,

berla kráľovská,

jeho vzrast sa vznášal ponad húšťavu,

bolo ho vidieť pre jeho výšavu,

pre mnohé vetvy.

12 V rozhorčenosti ho však vytrhli,

hodili na zem;

východný vietor mu vysušil

poobkmásaný plod

a jeho prepevná ratolesť vyschla,

zhltol ju oheň.

13 Presadený je teraz do púšte,

do pôdy suchej a žíznivej.

 14 Potom vyšľahol oheň z konára,

zhltol jeho vetvy, tiež aj ovocie.

Nuž viac nemal pevnú ratolesť,

kráľovskú berlu.

 

To je žalospev, áno, žalospevom sa stal.

 
1. Žalospev obsahuje dve alegórie. V prvej, verše 1 – 9, je „matka“ zobrazená ako levica, v druhej, verše 10 – 14, ako vinič. Pravdepodobne sa celý národ zosobňuje ako matka. Kmeň Júda, z ktorého pochádzali judskí králi, sa v Jakubovom proroctve (Gn 49, 9 n.) prirovnáva levovi.
2 – 4. Prvé levíča je kráľ Joachaz, ktorého faraón Nechao odviedol do zajatia do Egypta (2 Kr 23, 34). Divé zvieratá uzdili tak, že im cez nos alebo cez pysk prerazili železnú obrúčku s povrazom. Joachaza v skutočnosti neviedli takto do Egypta, je to len obraz.
5 n. Druhé levíča je kráľ Joachin, ktorého odviedli do babylonského zajatia (2 Kr 24, 9 n.).
7. Výraz „korisť zanášal do svojej skrýše“ prekladáme s malou zmenou na základe LXX. – Dnešný hebrejský text číta: „poznal jeho vdovy“, čo nemá zmysel. Vg aspoň dopĺňa, aby nejaký zmysel dosiahla: „naučil sa robiť vdovy“, čo by znamenalo, že lev zabíjal mužov.
9. Obraz o nosných krúžkoch (porov. verš 4) je tu ešte doplnený klietkou. Asýrčania a Babylončania zatvárali divé zvieratá do klietok, ktoré mali kolieska, dali sa teda ľahko prepravovať.
10. „V tvojej krvi“ je doslovný preklad dnešného hebrejského textu a Vg. Keďže tento výraz tu sotva má zmysel, mnohí menia osnovu a čítajú „vo vinici“.
11 – 13. Ratolesť je kráľ Sedekiáš, ktorý síce nezomrel, ale je presadený do púšte, v zajatí.
14. Zo Sedekiáša „vyšľahol oheň“, ktorý strávil národ, pretože tento kráľ zaviedol do záhuby nielen seba, ale aj svoj národ.
Kniha proroka Ezechiela