List Rimanom

List Rimanom

C. Príklad Abraháma, 4, 1 – 25

4 Aj Abraháma ospravedlnila jeho viera. – 1 Čo teda povieme: Čo dosiahol Abrahám, náš praotec podľa tela? 2 Ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom.  3 Veď čo hovorí Písmo? „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“ 4 Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti. 5 Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. 6 Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov:

 

 7 „Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili neprávosti

a sú oslobodení od hriechov.

8 Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta.“

 

Nezávisle od obriezky. – 9 Vzťahuje sa toto blahoslavenstvo len na obrezaných, alebo aj na neobrezaných? Veď hovoríme: „Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť.“  10 A ako sa mu počítala? Obrezanému či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému. 11 Znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, čo veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, 12 aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný.

 

Dedičstvo je nezávislé od zákona. – 13 Veď Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery. 14 Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené. 15 Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku. 16 Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery – on je otcom nás všetkých,  17 ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“ – pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet.  18 On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“ 19 A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté – veď mal skoro sto rokov – a že je odumreté aj Sárino lono. 20 A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, 21 pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil. 22 Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť.

 

Vzor viery pre kresťanov. – 23 A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“  24 ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, 25 vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.

 
3. Gn 15, 6.
7 – 8. Ž 32, 1 – 2.
10. Abrahám bol ospravedlnený vierou, a to ešte prv ako prijal obriezku.
17. Gn 17, 5.
18. Gn 15, 5.
24 – 25. Boh v Kristovi vstúpil do dejín sveta. Dejiny spásy vrcholia v Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní. Preto treba veriť v Boha nielen ako stvoriteľa sveta, ale aj ako pôvodcu našej spásy. Dielo vykúpenia sa tu predstavuje z dvoch strán: negatívnej – Kristova smrť, ktorá ničí hriechy –, a pozitívnej – zmŕtvychvstanie, ktoré vykúpeným dáva nový život osláveného Krista.
List Rimanom