Prvá kniha Samuelova

Prvá kniha Samuelova

21 1 Dávid vstal a odišiel a Jonatán išiel do mesta.

Dávid v Nobe. –  2 Dávid prišiel do Nobu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech šiel zarazený Dávidovi v ústrety a vravel mu: „Prečo si sám a nik nie je s tebou?!“  3 Dávid odpovedal kňazovi Achimelechovi: „Kráľ ma čímsi poveril a povedal mi: Nech nik nevie o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorou ťa poverujem! Sluhov som si však objednal na to a to miesto. 4 A teraz, čo máš poruke? Daj mi päť chlebov alebo niečo, čo nájdeš!“  5 Kňaz odpovedal Dávidovi: „Nemám poruke obyčajný chlieb, iba svätý chlieb. Zdržovali sa chlapi od žien?“  6 Dávid odvetil kňazovi: „Ženy nám boli zakázané, ako aj predtým, keď som odchádzal do boja, preto sú nádoby mužov sväté. Toto je síce podujatie obyčajné, ale aj dnes sú telá sväté.“  7 Kňaz mu dal teda sväté (chleby), lebo tam nebolo chleba, len chlieb predkladný, ktorý vzali spred Pána, a v ten deň, keď ho vzali, položili chlieb čerstvý.

 8 (Bol tam však v ten deň ktosi zo Šaulových sluhov – bol držaný pred Pánom –, Edomčan menom Doeg, dozorca Šaulových pastierov.)

9 Potom sa Dávid pýtal Achimelecha: „Nemáš tu po ruke kopiju alebo meč? Lebo som si nevzal so sebou ani svoj meč, ani svoj výstroj, pretože ma kráľov príkaz súril.“  10 Kňaz odpovedal: „Meč Goliáša, ktorého si porazil v Terebintovom údolí, ten je tu, hľa, za efódom zahalený do plášťa. Ak si ten vezmeš, vezmi si ho, lebo okrem neho tu iného niet.“ Dávid povedal: „Niet mu podobného, daj mi ho!“

Dávid sa skrýva. – 11 Nato Dávid vstal a v ten deň unikol Šaulovi. Prišiel k Achisovi, kráľovi Gétu.  12 Achisovi sluhovia hovorili o ňom: „Či to nie je Dávid (kráľ krajiny)? Či nie jeho oslavovali tancom a slovami:

»Porazil Šaul svojich tisíc,

ale Dávid svojich desaťtisíc«?“

13 Tieto slová si vzal Dávid k srdcu a veľmi sa bál kráľa Gétu Achisa.  14 Preto predstieral pred ním choromyseľnosť a zúril im v rukách, trepal na krídla brány a na bradu si púšťal sliny. 15 Achis povedal svojim sluhom: „Vidíte, že je to šialený človek, načo ho vediete ku mne? 16 Mám málo šialencov, že mi vediete tohto, aby zúril predo mnou? Tento má vkročiť do môjho domu?“

 

 

2. Nob bol severne od Jeruzalema (Iz 10, 32). Ale boli aj iné mestá tohto alebo podobného mena. Nevieme s istotou, o ktorom z nich je tu reč. Po zborení Šíla sem priniesli svätostánok. Achimelech je asi ten kňaz, ktorý sa v 14, 3 volá Achiáš. Kňaz sa diví, že kráľov zať a vojvodca prichádza tak nečakane a bez sprievodu.
3. Dávidovu lož, ktorú použil z núdze, Sväté písmo len naznačuje, ale neschvaľuje.
5. Sväté chleby boli predkladné chleby zo svätostánku. Porov. Lv 24, 8; 7, 12 – 14; 8, 26. Kňazi ich zamenili každú sobotu a smeli ich jesť len oni. Achimelech dáva Dávidovi a jeho sluhom úľavu (porov. Mt 12, 3; Mk 2, 25; Lk 6, 3), aby v núdzi mohli tieto chleby jesť. Ale rituálna čistota, ktorú porušil aj manželský styk, je nevyhnutnou podmienkou, preto sa Achimelech spytuje, či sa zdržiavali od žien.
6. Obrannú vojnu pokladali za vec svedomia. Preto museli ísť do boja čistí a museli sa zdržovať manželského styku. Hoci podujatie, ktoré Dávid predstiera, nie je podujatie vojenské, jednako sú telá (doslovne: nádoby) Dávidových sprievodcov čisté.
7. Chlieb, ktorý Achimelech dáva Dávidovi, bol už odnesený zo svätostánku. Tam boli už chleby čerstvé (doslovne: teplé).
8. Doeg bol pôvodom pohan, Edomčan, ale prijal náboženstvo Izraelitov, ináč by nebol mal prístup ku svätostánku.
10. Veľkňazské rúcho efód bolo uložené kdesi pri svätostánku a za ním bol schovaný aj Goliášov meč. Bolo zvykom, že víťazi ukladali ukoristené zbrane pri svätyniach.
12. Slová: „Kráľ krajiny“ sú asi neskorší dodatok, lebo Dávid vtedy ešte nebol v skutočnosti kráľom. Že ho Samuel pomazal za kráľa, o tom Filištínci nemohli vedieť.
14. Dávid počítal s poverčivou domnienkou pohanov, že sú choromyseľní posadnutí nejakým božstvom, a preto sú svätí a nedotknuteľní.
Prvá kniha Samuelova