Prvý Jánov list
II. Žiť ako Božie deti, 3, 1 – 4, 6
3 1 Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. 2 Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.
Skončiť s hriechom. – 3 Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý.
4 Každý, kto pácha hriech, pácha aj bezprávie, lebo hriech je bezprávie. 5 A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet. 6 Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal.
7 Deti moje, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý. 8 Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky. 9 Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha.
10 Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od diablových detí: kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata.
Zachovávať prikázania. – 11 Lebo toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali. 12 Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé.
13 Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí. 14 My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. 15 Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.
16 Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. 17 Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? 18 Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. 19 Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce. 20 Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. 21 Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k Bohu 22 a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči.
23 A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal. 24 Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.