Júdov list

 

Júdov list

 

JÚDOV LIST

 

Úvod. – 1 Júda, služobník Ježiša Krista, brat Jakuba, tým, čo sú povolaní, v Bohu Otcovi milovaní a zachovaní pre Ježiša Krista: 2 Milosrdenstvo vám a pokoj i láska v hojnosti.

 

Varovanie pred bludármi. –  3 Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým. 4 Vkradli sa totiž medzi vás niektorí ľudia, už dávno zapísaní na odsúdenie, bezbožní, čo zamieňajú milosť nášho Boha za výstrednosti a zapierajú jediného Vládcu a nášho Pána Ježiša Krista.

 5 Preto vám chcem pripomenúť, hoci to vy všetko viete, že Pán najprv zachránil ľud z egyptskej krajiny, no potom tých, čo neuverili, zahubil.  6 Anjelov zasa, ktorí si nezachovali svoju dôstojnosť a opustili svoj príbytok, drží vo večných putách v temnote pre súd veľkého dňa. 7 Tak aj Sodoma a Gomora a susedné mestá, ktoré takisto smilnili a chodili za iným telom, stali sa výstrahou a znášajú trest večného ohňa.

 8 Podobne aj títo blúznivci poškvrňujú telo, pohŕdajú Pánom a rúhajú sa duchovným bytostiam.  9 Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: „Nech ťa Pán potrestá.“  10 No títo sa rúhajú tomu, čo nepoznajú. A čo podľa prírody poznajú ako nemé zvieratá, to je im na záhubu.  11 Beda im, lebo sa dali na Kainovu cestu a za odmenu sa vrhli do Balámovho bludu a v Koreho vzbure zahynuli.  12 Sú to škvrny na vašich hodoch lásky, keď s vami bez hanby hodujú a pasú sami seba, sú oblakmi bez vody, ktoré vietor sem-tam preháňa, jesenné stromy bez ovocia, dvakrát mŕtve a vykorenené, 13 divoké morské vlny, peniace sa vlastnou hanebnosťou, bludné hviezdy, pre ktoré sú pripravené mrákoty tmy naveky.

 14 Aj o nich prorokoval Henoch, siedmy po Adamovi, keď povedal: „Hľa, prichádza Pán s desaťtisícami svojich svätých, 15 aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých zo všetkých skutkov ich bezbožnosti, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých urážlivých rečí, ktoré vyslovili proti nemu bezbožní hriešnici.“ 16 Sú to šomravci, nespokojenci, ktorí žijú podľa svojich žiadostí, a ich ústa hovoria naduto a ľuďom lichotia kvôli zisku.

 

Povzbudenie veriacich. – 17 Ale vy, milovaní, pamätajte na slová, ktoré vám vopred povedali apoštoli nášho Pána Ježiša Krista.  18 Lebo vám hovorili: „V poslednom čase prídu posmievači, čo žijú podľa svojich bezbožných žiadostí.“ 19 To sú tí, čo vyvolávajú roztržky, ľudia telesní, čo nemajú Ducha.

20 Ale vy, milovaní, budujte sami seba na svojej presvätej viere a modlite sa v Duchu Svätom. 21 Zachovajte sa v Božej láske a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista pre večný život.  22 A s tými, čo pochybujú, majte zľutovanie; 23 zachráňte ich, vyrvite ich z ohňa. Nad inými sa zľutúvajte s bázňou; nenáviďte aj ten odev poškvrnený telom.

 

Záverečná doxológia. –  24 Tomu však, ktorý má moc uchrániť vás od hriechu a nepoškvrnených postaviť v plesaní pred svoju slávu, 25 jedinému Bohu, nášmu Spasiteľovi, skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva a veleba, vláda a moc pred všetkými vekmi i teraz, i po všetky veky. Amen.

 

 
3. Viera sa musí zachovať neporušená navždy ako posvätný poklad (porov. 1 Kor 11, 2; 1 Tim 6, 20).
5. Sväté písmo ukazuje, že pre bezbožných, čo neveria vlastnou vinou, niet záchrany (porov. Nm 14, 35; 1 Kor 10, 5). O príkladoch porov. 2 Pt 2, 4 – 8.
6. Porov. Gn 19, 4 – 25; 2 Pt 2, 4.
8. Porov. 2 Pt 2, 10. „Duchovné bytosti“, doslovne „slávy“, sú anjeli.
9. Starý zákon nehovorí nič o tomto fakte (porov. Dt 34, 1 – 6). Júda čerpá zo židovského podania, ktoré je zachytené v apokryfnej knihe Nanebovzatie Mojžiša. Veta: „Nech ťa Pán potrestá“ je vzatá zo Zach 3, 2. Michal je knieža anjelov; porov. Dan 10, 13. 21; Zjv 12, 7.
10, „Rúhajú sa tomu, čo nepoznajú“, t. j. Kristovi a mocnostiam. Čo ako „nemé zvieratá poznajú“, t. j. čo zmyslami, pudom poznávajú, v žiadostivosti, zmyselnosti, v tom aj hynú.
11. Svätopisec prirovnáva bezbožných svojho času Kainovi, ktorý je symbolom bratovrahov (Gn 4), Balámovi, symbolu falošného učiteľa (Nm 22 – 24) a Koremu, odbojníkovi (Nm 16).
12. Hody lásky (gr. agápai) bolo pohostenie, v rámci ktorého sa v prvých kresťanských časoch slávievala Eucharistia (porov. 1 Kor 11, 20 n.) Porov. 2 Pt 2, 13.
14. O Henochovi pozri v Gn 5, 21 – 24. Svätopisec tu cituje z apokryfnej Knihy Henocha (1, 9). Výraz „prorokoval“ sa tu neberie v biblickom zmysle. „Siedmy“ – podľa tradície Henoch bol po Adamovi siedmym patriarchom.
18. Porov. 1 Tim 4, 1.
22 – 23. Júda dáva kresťanom rady, ako sa majú bratsky ujímať tých, čo sú v nebezpečenstve, že odpadnú od viery. Majú ich láskavo presviedčať o pravde, aby ich zachránili pred zatratením. Ale zaťatých a zlomyseľných bludárov sa majú chrániť, ako sa človek prirodzene chráni nečistej bielizne druhých ľudí („nenáviďte aj odev poškvrnený telom“), pretože z ich vonkajšieho správania a spôsobov priamo sršia bludné náuky a prevrátené mravy.
24. Porov. Rim 16, 25 – 27
  Júdov list