Kniha proroka Abdiáša

 

Kniha proroka Abdiáša

 

KNIHA PROROKA ABDIÁŠA

 

Výzva proti Edomu

 

1  1 Videnie Abdiáša.

Toto hovorí Pán, Jahve, o Edome:

Zvesť som počul od Pána

a posol bol poslaný k národom:

„Vstaňte, pozdvihnime sa

proti nemu do boja!“

 

Záhuba Edomu

 

2 „Hľa, umenším ťa medzi národmi,

budeš veľmi opovrhnutý!

  3 Nadutosť tvojho srdca ťa oklame,

obyvateľ skalných trhlín!

Sídli vysoko a hovorí si v srdci:

»Ktože ma zrúti na zem?«

4 Čo sa vyvýšiš ako orol

a čo si aj medzi hviezdy hniezdo postavíš,

zrútim ťa odtiaľ,“ hovorí Pán.

 5 Ak prídu k tebe zlodeji,

ak noční lupiči – (a spustošia ťa!) –

či si neukradnú, len koľko im stačí?

Ak prídu k tebe oberači,

či nenechajú paberky?

6 Ako poprehľadávajú Ezaua,

poprekutávajú jeho skrýše!

 7 Až k hraniciam ťa poženú

všetci muži tvojej zmluvy,

oklamú, premôžu ťa

tvoji chleboví priatelia,

osídlo postavia pod teba,

ty nechápavý!

8 „Či v ten deň – hovorí Pán –

nevyničím mudrcov z Edomu

a rozumnosť z Ezauovho vrchu?

 9 Vtedy ochabnú tvoji hrdinovia, Teman,

aby z Ezauovho vrchu

každý vraždou vyhynul.

 

Vina Edomu

 

 

 10 Pre násilie na tvojom bratovi Jakubovi

pokryje ťa hanba a zahynieš naveky.

 11 V deň, keď si stál oproti,

v deň, keď barbari zajali jeho vojsko

a cudzinci vnikli do jeho brán

a o Jeruzalem hádzali žreb,

i ty si bol ako jeden z nich.“

 12 Ale nehľaď na deň svojho brata,

na deň jeho nešťastia,

neteš sa nad Júdovými synmi

v deň ich skazy

a neroztváraj si ústa

v deň úzkosti.

13 Nevnikaj do brány môjho ľudu

v deň jeho pohromy,

nepas si aj ty oči na jeho nešťastí

v deň jeho pohromy

a nehrab sa za jeho majetkom

v deň jeho pohromy!

14 Ani nestoj pri trhlinách,

aby si hubil jeho ubehlíkov,

a nechytaj jeho utečencov

v deň úzkosti!

 

Deň Pána príde

 

 15 Lebo je blízko Pánov deň

proti všetkým národom.

Ako si nakladal ty,

tak naloží s tebou,

tvoje činy ti zvráti na hlavu.

16 Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu,

tak budú piť ustavične všetky národy,

budú piť a srkať a budú, akoby neboli.

 

Spása na Sione

 

 17 Na vrchu Sion bude však záchrana

a bude svätý;

Jakubov dom sa zmocní svojho majetku.

18 Jakubov dom bude ohňom

a Jozefov dom plameňom,

dom Ezauov však plevou,

ktorú zapália a strávia,

a z Ezauovho domu sa nezachráni nik,

lebo Pán (tak) hovorí.

19 Zmocnia sa juhu, Ezauovho vrchu

a roviny Filištíncov.

Zmocnia sa Efraimových polí

a polí Samárie

a Benjamín Galaádu.

 20 Zajatí tohto vojska, synov Izraela,

sa zmocnia Kanaánu až po Sareptu

a zajatí Jeruzalema, ktorí sú v Sardoch,

zmocnia sa miest juhu.

 21 Záchranci vystúpia na vrch Sion,

aby súdili Ezauov vrch,

a kráľovstvo bude patriť Pánovi.

 

1. O Abdiášovi pozri úvod. „Zvesť som počul“ prekladáme podľa LXX a Jer 49, 14. Dnešný hebr. a Vg čítajú: „Zvesť sme počuli.“
3. Edomčania si mysleli, že ich na neprístupných skalách postavené mestá a hrady sú nedobytné. V skalných vrchoch Edomu je mnoho jaskýň, porov. Jer 49, 16.
5 n. Po zlodejoch ešte niečo ostane v dome, po oberačke ešte zvýši na strome kde-tu ovocie. Ale Edomčanov ich nepriatelia úplne vyplienia. Ezau, Jakubov brat, iným menom sa volal Edom. Od neho pochádzajú Edomčania.
7. Edom nechce pochopiť, že ho spojenci (muži tvojej zmluvy), keď bude v núdzi, zradia a obrátia sa proti nemu. 
9. O Temane pozri pozn. k Jer 49, 7.
10. Pozri pozn. k v. 5 – 6 a Jer 49, 7. Porov. Mal 1, 4.
11. „O Jeruzalem hádzali žreb“ rozumej: žrebovaním si delili korisť, nadobudnutú v Jeruzaleme.
12 – 14. Čo sa tu opisuje, sa už stalo, ale prorok to vidí ako prítomnosť.
15 n. Edomčania si pripíjali na dobytie Pánovho vrchu, Sionu. Až príde deň Pánovho trestu, budú musieť za to piť z kalicha utrpenia, porov. Jób 21, 20; Ž 75, 9; Iz 19, 14; Jer 25, 16. 26 – 28; 49, 12; Hab 2, 16.
17 – 19. Jakubov dom tu označuje Judsko, Južné kráľovstvo; Jozefov dom Severné kráľovstvo. Júda najprv dostane naspäť svoje územia, potom sa zbaví nepriateľov a rozšíri svoje územie. Dostane pohanské územie, Edomsko a Filištínsko, a znovu sa pripojí k nemu Izraelské kráľovstvo, ktoré často volali Efraimom a ktorého hlavným mestom bola Samária. Zajordánskeho Galaádu sa zmocní Benjamínov kmeň, ktorý vždy patril k Judskému kráľovstvu. Božie kráľovstvo už nebude len v úzkych hraniciach Palestíny. Porov. Iz 54, 2.
20. Aj tí, čo sa z rozličných krajín vrátia zo zajatia, pričinia sa o rozšírenie Božieho kráľovstva. – O Sarepte pozri pozn. k 1 Kr 17, 9. – Sardy (Sparda) boli hlavným mestom Lýdie.
21. Rozliční záchrancovia národa len pripravovali cestu veľkému záchrancovi Mesiášovi. Až v jeho časoch bude kráľovstvo naozaj patriť Pánovi.
  Kniha proroka Abdiáša