Kniha proroka Nahuma

Pád Ninive

2  ¹⁽¹⁵⁾ Hľa, na vrchoch nohy posla blahozvesti,

ktorý oznamuje pokoj!

Zasväcuj, Júda, svoje sviatky,

spĺňaj svoje sľuby,

lebo viac neprejde cez teba ničomník,

ten celkom zahynie.

 ^2(2,1) Vystupuje pred tebou ničiteľ:

stráž hradbu,

dozeraj na cestu,

upevňuj si bedrá,

pozbieraj všetky sily!

³⁽²⁾ Lebo Pán vráti Jakubovu hrdosť

ako hrdosť Izraelovu,

lebo ju zničili ničitelia

a spustošili jej vetvy.

 ⁴⁽³⁾ Štít jeho hrdinov sa červenie,

bojovníci sú v šarláte,

vozy sú z ohnivej ocele

v deň, keď sa vyzbrojuje,

a jazdci sa vzpínajú.

⁵⁽⁴⁾ Po uliciach sa ženú vozy,

letia po námestiach,

výzor majú ako fakle,

blikajú ako blesky.

 ⁶⁽⁵⁾ Spomenie si na svojich hrdinov,

rútia sa svojou cestou,

ponáhľajú sa k múru

a postaví sa záštita.

 ⁷⁽⁶⁾ Brány riek sa otvoria

a palác sa rozpadá.

 ⁸⁽⁷⁾ Panovnicu (?) odvedú do zajatia,

jej slúžky nariekajú,

ako keď hrkútajú holuby,

a udierajú si prsia.

 ⁹⁽⁸⁾ Ninive je ako rybník

už oddávna. Oni bežia!

„Zastaňte! Stojte!“ –

no nik sa neobráti.

¹⁰⁽⁹⁾ „Rabujte striebro, rabujte zlato,“

veď nemá konca výbava,

bohatstvo najskvostnejších nádob.

¹¹⁽¹⁰⁾ Púšť a pustota a spustošenie!

Srdce sa rozteká, kolená sa chvejú,

triaška je na každých bedrách,

zo všetkých tvárí

sa sťahuje červeň.

 ¹²⁽¹¹⁾ Kde je brloh levov,

tá pastva levíčat?

Ta chodieval lev, levica,

tam bývali levíčatá.

A nikto ich neodstrašil.

¹³⁽¹²⁾ Lev trhal pre svoje mláďatá

a hrdúsil pre svoje levice,

korisťou si naplnil brlohy

a svoje jamy lúpežou.

¹⁴⁽¹³⁾ „Hľa, som proti tebe,

hovorí Pán zástupov,

spálim tvoje vozy na dym,

tvoje levíčatá meč pohltí,

odstránim tvoju korisť z krajiny,

nezazneje viac hlas tvojich poslov.“