Kniha Rút

 

Kniha Rút

1 Rodina Elimelechova sa sťahuje do Moabska. –  1 V čase, keď úradovali sudcovia, nastal v krajine hlad. Istý človek sa vysťahoval z judského Betlehema, aby ako cudzinec žil na Moabských rovinách so svojou manželkou a dvoma synmi.  2 Muž sa volal Elimelech, jeho manželka Noemi a jeho dvaja synovia Machlon a Kiljon. Boli to Efratejci z judského Betlehema, ktorí sa presťahovali na Moabské roviny, aby sa tam usadili. 3 Ale Noemin manžel Elimelech zomrel, a tak zostala sama so svojimi synmi. 4 Oni sa oženili s Moabkami. Jedna nevesta sa volala Orfa a druhá Rút. Tak tam bývali asi desať rokov. 5 Ale aj títo dvaja, Machlon a Kiljon, jej umreli, takže po smrti svojich dvoch synov a po smrti manžela zostala táto žena sama (v cudzej krajine).

Rút neopúšťa svokru. – 6 Vydala sa teda spolu s nevestami na cestu späť z Moabských rovín, lebo sa na Moabskej rovine dopočula, že Pán milostivo navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7 A tak zanechala miesto, kde dosiaľ bývala, a (šli) s ňou aj jej dve nevesty. Keď došli na cestu, ktorá viedla späť do judskej krajiny,  8 Noemi povedala svojim dvom nevestám: „Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky! Nech vám Pán preukáže svoju lásku, akú ste prejavili (mojim) mŕtvym i mne! 9 Nech vám Pán dá, aby ste našli spočinutie každá v dome svojho manžela!“ A pobozkala ich. Ale ony sa pustili do hlasitého plaču 10 a hovorili jej: „Vrátime sa s tebou k tvojmu národu!“  11 Noemi im odpovedala: „Vráťte sa, dcéry moje! Prečo by ste šli so mnou? Či sa mi ešte narodia synovia, aby sa stali vašimi manželmi?! 12 Vráťte sa, dcéry moje! Choďte len! Ja som už stará na vydaj. Veď keby som si povedala: Mám ešte nádej (na dieťa), a keby som ešte túto noc bola s mužom a porodila by som synov, 13 či chcete na nich čakať, až vyrastú? Či sa uzavriete, aby ste sa pre nich nevydali za muža? Nie tak, dcéry moje! Moja trpkosť je omnoho väčšia ako vaša, lebo Pánova ruka vystúpila proti mne.“

14 Tu sa znovu dali hlasite plakať. Pritom Orfa pobozkala svoju svokru a vrátila sa, ale Rút sa jej pridŕžala.  15 Povedala jej (Noemi): „Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu národu a k svojim bohom! Choď aj ty za svojou švagrinou!“  16 Ale Rút odpovedala: „Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba: lebo kde pôjdeš ty, pôjdem i ja, kde sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom.  17 Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja a tam budem aj pochovaná. Nech mi Pán tak urobí a nech mi tak aj pridá, že len smrť ma odlúči od teba.“ 18 Keď (Noemi) videla, že je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala ju nahovárať a odporúčať jej návrat k svojim.

19 Tak išli obidve spolu, až došli do Betlehema. Ako vošli do Betlehema, vzrušilo sa pre ne celé mesto a (ženy) si hovorili: „Nie je to Noemi?“  20 Ale ona im vravela: „Nehovorte mi už Noemi, ale volajte ma Mara, lebo veľkú trpkosť mi dal skúsiť Všemohúci! 21 Odišla som plná a Pán ma privádza späť prázdnu. Prečo mi teda hovoríte Noemi, keď Pán takto svedčí proti mne a Všemohúci priviedol na mňa utrpenie.“

 22 Tak sa vrátila Noemi a jej moabská nevesta Rút, ktorá prišla spolu s ňou z Moabskej roviny. Do Betlehema došli na začiatku žatvy jačmeňa.

 
1. Moab je krajina, ktorá leží východne od Mŕtveho mora. Najmä rovina pozdĺž Mŕtveho mora je podnes veľmi úrodná. Ale pri dobrom obrábaní sú pozemky úrodné aj na moabskej výšine a kopcoch. Hranice Moabska sa menili. V dobe sudcov siahali od rieky Arnon (dnes El-Modžib) až po južný koniec Mŕtveho mora (Nm 21, 13; Sdc 11, 18). Časom postúpili na sever, ďaleko za Arnon až po Hesebon (Chešbón). Tak sa zdá, že v prvých časoch sudcov Moabčania zaujali aj okolie Jericha, a tak Izraeliti, usadení v Jerichu a na okolí, sa im stali poplatníkmi (Sdc 3, 12 n.). Veľké priateľstvo nebolo medzi Izraelitmi a Moabčanmi. Ukázalo sa to už pri prechode Izraelitov cez ich krajinu, keď tiahli do zasľúbenej zeme (Nm 22), a tak aj v neskorších dejinách, keď sa Moab stal poplatníkom izraelských kráľov. Ale vždy si vedel vybojovať svoju nezávislosť.
2. Elimelech a jeho rod je označený prívlastkom Efratejci. Pochádzajú od Efraty, manželky Kalebovej (1 Krn 2, 19). Ich potomstvo bývalo v Betleheme. Preto mal Betlehem aj meno Efrata (Gn 35, 16 a 19; Mich 5, 2).
8 – 9. Noemi praje svojim nevestám plné požehnanie od Boha, ktoré by sa prejavilo v tom, žeby sa jej ovdovelé nevesty znovu mohli vydať. Osud vdovy u východných národov bol veľmi krušný. Po manželovej smrti sa obyčajne stala cudzou rodine zosnulého manžela a jej vlastní pokrvní ju zasa pokladali za cudziu, odkedy sa vydala. Tak ostala vdova často úplne opustená. Preto odporúča Sväté písmo pomoc vdovám ako zvlášť záslužný skutok milosrdenstva. Tento ťažký osud doľahol najmä na mladšie vdovy, ak nemali dieťa zo svojho manželstva. Bezdetnosť sa pokladala za veľký trest od Boha, a tak v očiach ľudí bola potupou.
11 – 13. Ani Noemi nemala výhľad na ďalších synov, aby si títo, podľa povinnosti zákonom stanovenej o švagrovskom manželstve, vzali vdovy po bratoch za manželky (Dt 25, 5 – 10). – Ak Noemi hovorí o sebe, že jej osud je tvrdší, ako je osud jej neviest, tento jej výrok treba chápať takto: Mať deti a radovať sa z nich bolo vonkajším znakom Božej priazne. Noemi už ani nemá nádej, žeby vo svojom pokročilom veku mohla ešte porodiť deti. Naopak, jej nevesty sa v Moabsku azda ešte môžu vydať a pri svojom mladšom veku môžu mať deti, ktoré by im boli na radosť.
15. Podľa vtedajšieho chápania každá krajina mala svojho vlastného boha, ktorý zasa určité územie pokladal za svoje vlastné. Kto sa vrátil do Moabska (ako to robí Orfa), zaväzuje sa tým, že bude naďalej ctiť národného boha Moabčanov (Molocha-Bála). Porov. 1 Sam 26, 19; Sdc 11, 24. Keď Rút zostáva pri svojom úmysle ísť do Betlehema, prirodzeným dôsledkom bolo, že prijala aj úctu Jahveho, ktorý bol zasa Bohom Izraela.
16 – 18. Možno predpokladať, že Rút aj vo svojom srdci je presvedčená o tom, že Bohu Izraelovmu treba dať prednosť pred všetkými inými bohmi pohanských krajín; preto ochotne chce uctievať Jahveho a prisahá na jeho svätosť.
17. „Nech mi Pán tak urobí...“ – Čokoľvek určí Pán, či ma požehná, či ma stresce, len smrť nás rozlúči.
20. Noemi znamená ,Moja rozkoš, Moje potešenie‘ (tak asi hovorila matka svojmu malému dieťaťu). Mara znamená ,Horká, Trpká, Plná žalosti, bolesti‘.
22. Žatva sa v Palestíne začína v apríli, máji.
  Kniha Rút