Druhá kniha kráľov

Druhá kniha kráľov

19 1 Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a išiel do Pánovho domu. 2 Správcu domu Eliakima, pisára Sobnu a starších z kňazov poslal poobliekaných do vrecovín k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi. 3 I povedali mu: „Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily!  4 Hádam počul Pán, tvoj Boh, všetky reči rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A pomodli sa za zvyšok, ktorý ostal!“ 5 Sluhovia kráľa Ezechiáša prišli teda k Izaiášovi 6 a Izaiáš im vravel: „Toto poviete svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa.  7 Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom.“

 8 Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, že odtiahol od Lachišu.  9 A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: „Vytiahol proti tebe do boja,“ zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom: 10 „Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Judska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.«  11 Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený?  12 Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef a synov Edenu, ktorí boli v Telasári?!  13 Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?“

14 Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom.  15 Potom sa Ezechiáš modlil pred Pánom: „Pane zástupov, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem. 16 Nakloň, Pane, svoje ucho a počuj; otvor, Pane, svoje oči a viď! Počuj Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu. 17 Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili národy a ich krajiny. 18 Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň; preto ich zničili. 19 Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho ruky, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný Boh!“

20 Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (počul som).  21 Toto je slovo, ktoré o ňom prehovoril Pán:

 

Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,

panenská dcéra Siona,

pokyvuje hlavou za tebou,

dcéra Jeruzalema.

 

22 Komu si sa rúhal a posmieval,

proti komu si povyšoval hlas

a pyšne dvíhal oči?

Proti Izraelovmu Svätému!

 

23 Prostredníctvom poslov si tupil Pána

a hovoril si: »S množstvom svojich vozov

vystúpil som na hrebene vrchov,

na stráne Libanonu

a vyťal som jeho cédre vysoké,

jeho vyberané cyprusy;

vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,

do húštiny hájov.

24 Ja som kopal a pil cudziu vodu

a krokom svojich nôh vysuším

všetky rieky Egypta.«

 

 25 Nepočul si o tom?

Pripravoval som to oddávna,

chystal som to od dní pravekých

a teraz som to priviedol:

premeníš na pusté sutiny

opevnené mestá.

 26 A ich obyvateľstvo bezmocné

triaslo sa a hanbilo,

ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,

ako zelina na streche,

spálenina nerozvinutá.

27 Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,

i ako si zúril proti mne.

 28 Pretože tvoje zúrenie proti mne

a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,

vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku

a svoju uzdu ti vložím do perí

a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

 

 29 Tebe však toto bude znamením:

Jedz tento rok samorodé

a druhý rok samorastlé,

tretí rok však sejte a žnite,

saďte vinice a jedzte ich ovocie.

30 A zvyšok Júdovho domu, ktorý pozostal,

zapustí korene nadol

a hore prinesie ovocie.

31 Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok

a pozostatok z vrchu Sion;

horlivosť Pána zástupov to urobí.

 

32 Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:

Nevkročí do tohto mesta,

ani šíp ta nevystrelí;

ani štítom naň nezaútočí,

ani násypom ho neobkolesí.

33 Vráti sa cestou, ktorou prišiel,

a do tohto mesta nevkročí,

hovorí Pán.

34 Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil

kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi.“

 

 35 V tú noc vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!  36 Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

 37 A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asarhaddon.

 

 
4. „Zvyšok“ sú obyvatelia Jeruzalema.
7. Výraz: „vložím doň ducha“ rozumej: naplním mu myseľ starosťami pre nepriaznivú správu a odíde od Jeruzalema.
8. Libnu porov. 8, 22.
9. Etiópia ležala južne od Egypta, jej hlavné mesto bolo Napata. Bola sprvoti poddaná Egyptu, ale koncom ôsmeho storočia pred Kr. sa etiópski králi zmocnili aj egyptského trónu. Taraka bol tretím a posledným kráľom tejto 25. dynastie, zvanej dynastiou etiópskou. V roku 701 ešte nebol kráľom, len vojvodcom faraóna Sabataku, ktorý ho poveril vedením výpravy proti Sennacheribovi. Pisateľ deja mu však dáva titul, ktorý mal vtedy, keď on dej opisoval, titul „kráľ“.
11. O kliatbe pozri 1 Sam 15, 3.
12. O Gozane pozri 17, 6. Haran, kde kedysi býval Abrahámov otec Táre, bolo mesto v severnej Mezopotámii. – Mesto Resef ležalo severovýchodne od Ematu. „Eden“ bola asi krajina medzi Ematom a Resefom. Asýrske klinopisné pamiatky ju volajú Bít Adini (Dom Adiniho). Hlavným mestom tejto krajiny bolo Tilbašeri, ktoré sa tu volá Telasár.
13. O Emate, Ave, Sefarvaime pozri 17, 24, porov. 18, 34. O Ane 18, 34.
15. Pán tróni nad cherubmi v nebi (porov. Ez, kap. 1 n.); ale aj nad archou zmluvy mu boli trónom krídla dvoch cherubov (Ex 25, 17 n.).
21. Mesto je zosobnené, volá sa „dcéra Siona“, „dcéra Jeruzalema“. Panenskou dcérou sa volajú mestá, ktoré nepriateľ ešte nedobyl.
25. Verš 25 je Pánova odpoveď na samochválu. Sennacherib bol len nástrojom, aby sa splnili Božie proroctvá; odtiaľ sú jeho úspechy.
26. „Spálenina nerozvinutá“ je zeleň poľa, ktorú spálilo slnko alebo horúci juhovýchodný vietor.
28. Obraz má pôvod v spôsobe, akým krotili zvieratá. Ale aj Asýrčania takto zaobchádzali so zajatcami.
29. Druhá sloha básne (v. 29 – 31) hovorí o znamení pre Ezechiáša. S výkladom 29. verša sú ťažkosti. Najpravdepodobnejší je výklad Knabenbauerov: Predošlú jeseň nemohli siať, lebo zem bola zničená asýrskym vojskom; toto leto je pokojnejšie, môžu aspoň to zobrať z poľa, čo sa urodilo samo; na jeseň zas nebudú môcť siať, preto aj nasledujúci rok sa budú živiť len tým, čo narastie samo od seba. Ale na jeseň toho druhého roku už budú môcť obrobiť pole, takže tretí rok budú v pokoji užívať plody svojej práce.
35. V osnove sa nehovorí, akým spôsobom usmrtil anjel asýrske vojsko. Možno, že Asýrčania pomreli na mor. Akokoľvek to bolo, nebolo to bez zázračného Božieho zákroku. Počet mŕtvych sa zdá priveľkým, možno, že číslica je porušená. – I keď Sennacherib v zachovaných nápisoch mlčí o tejto porážke – veď králi sa svojimi porážkami nikdy nechvália –, sú náznaky, že odišiel od Jeruzalema s nezdarom: 1. Asýrska správa o tejto výprave spomína, že Sennacherib obliehal Jeruzalem, ale nespomína, že ho aj dobyl, čo by správa iste nebola zamlčala. 2. Pri iných výpravách spomína Sennacherib aj víťazstvá na spiatočnej ceste, z tejto výpravy nie.
36. Výraz „býval v Ninive“ neznamená, že sa Sennacherib z Ninive už viac nepohol. Zachovali sa správy aj o jeho ďalších výpravách, ale proti Judsku viac neviedol boj.
37. Sennacheriba zavraždili až v roku 681. – Asýrsky boh Nesroch je známy len z tohto miesta Svätého písma – Ararat (Urartu) je Arménia. – Asarhaddon panoval v rokoch 681 – 668 pred Kr.
Druhá kniha kráľov