Druhá kniha kráľov

Druhá kniha kráľov

5 Uzdravenie Námana. –  1 Vojenský veliteľ aramejského kráľa Náman bol muž, ktorého si jeho pán vážil a cenil, lebo jeho pričinením dal Pán Aramejčanom víťazstvo. Ale tento zámožný muž bol malomocný. Z Aramejska raz vytiahli koristníci a zajali z Izraela malé dievča, ktoré sa dostalo do služby k Námanovej žene. Ono povedalo svojej panej: „Keby bol môj pán u proroka v Samárii, isto by ho oslobodil od malomocenstva!“ On (Náman) išiel a oznámil svojmu pánovi: „Toto a toto hovorilo dievča z izraelskej krajiny.“ Aramejský kráľ na to povedal: „Zober sa a choď, pošlem izraelskému kráľovi list.“ On išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesťtisíc zlatých a desatoro preoblečení šiat a odovzdal izraelskému kráľovi list tohto znenia: „Teraz, súčasne s týmto listom ti posielam svojho služobníka Námana. Osloboď ho od malomocenstva!“ Keď izraelský kráľ prečítal list, roztrhol si rúcho a vravel: „Som ja Boh, aby som mohol dávať smrť a život, že tento posiela ku mne, aby som človeka oslobodil od malomocenstva? Vidíte jasne, že hľadá proti mne zámienku.“

Keď Boží muž Elizeus počul, že si kráľ Izraela roztrhol rúcho, poslal ku kráľovi s odkazom: „Prečo si si roztrhol rúcho?! Nech príde ku mne a dozvie sa, že v Izraeli je prorok.“ Náman teda išiel so svojimi koňmi a vozmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu. 10 Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: „Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš zasa čistý!“ 11 Náman sa rozhneval a odišiel so slovami: „Nazdával som sa, že naisto vyjde ku mne a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni malomocenstvo.  12 Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie ako všetky rieky Izraela?! Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť sa?“ Obrátil sa a rozhnevaný odchádzal. 13 Ale jeho sluhovia pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli: „Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povedal: Okúp sa a budeš čistý!“ 14 Preto zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordánu podľa slova Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca.

15 Nato sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi. Keď prišiel a zastal pred ním, vravel: „Teraz viem, že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli. A teraz prijmi dar od svojho sluhu!“ 16 Ale odpovedal: „Ako žije Pán, pred ktorým stojím, neprijmem!“ A hoci naň naliehal, aby prijal, odmietol. 17 Vtedy Náman povedal: „Dovolíš, prosím, aby dali tvojmu sluhovi zeme, koľko unesú dve mulice? Lebo tvoj sluha už neprinesie celopal ani inakšiu obetu iným bohom, iba Pánovi.  18 No a v tejto jednej veci upros Pána za svojho sluhu: Keď pôjde môj pán do domu Remona klaňať sa tam a bude sa opierať o moju ruku, musím sa skloniť v dome Remona, keď sa bude on klaňať v dome Remona. Túto vec, prosím, nech odpustí Pán tvojmu sluhovi!“  19 Odpovedal mu: „Choď v pokoji!“

Keď už odišiel od neho kus cesty, 20 povedal si Giezi, sluha Božieho muža Elizea: „Veru môj pán šetril toho Aramejčana a neprijal od neho, čo mu dával. Ako žije Pán, pobežím za ním a vezmem niečo od neho.“ 21 A Giezi sa ponáhľal za Námanom. Keď Náman videl, že niekto za ním beží, zišiel mu z voza v ústrety a spýtal sa: „Je všetko v poriadku?“ 22 Odpovedal: „V poriadku! Môj pán ma poslal s odkazom: Práve teraz prišli ku mne dvaja mladíci z Efraimského pohoria, spomedzi prorockých synov. Daj, prosím, pre nich hrivnu striebra a dvoje oblečenie šiat.“ 23 Náman povedal: „Prosím, vezmi dve hrivny!“ I nútil ho a dal dve hrivny striebra zviazať do dvoch mešcov (a dvoje oblečenie šiat) a dal to dvom sluhom, ktorí to niesli pred ním. 24 Keď však prišli na kopec, vzal to od nich a schoval v dome. Tých ľudí prepustil a oni odišli. 25 On však išiel a postavil sa pred svojho pána. Elizeus sa ho spýtal: „Odkiaľ, Giezi?“ Odpovedal: „Nebol tvoj sluha nikde!“ 26 I povedal mu: „Čo som nebol v duchu tam, kde sa ktosi vykláňal z voza tebe v ústrety?! Teraz teda, keď si prijal peniaze, môžeš si kúpiť šaty, olivové záhrady, vinice, ovce, statok, sluhov a slúžky. 27 Ale Námanovo malomocenstvo sa bude držať i teba, i tvojho potomstva naveky.“ I odišiel od neho malomocný ako sneh.

 
1. Je tu asi reč o Hazaelovom predchodcovi Benadadovi II. a jeho víťazstvách nad asýrskym Salmanassarom II. v rokoch 854, 849 a 846 pred Kr. – Námanovo malomocenstvo nebolo pravé nákazlivé malomocenstvo (lepra), ale len nejaká kožná choroba, lišaje alebo niečo podobné. Keby mal nákazlivú lepru, nemohol by sa zdržovať v spoločnosti ľudí, tým menej v okolí kráľa.
12. Rieka Abana je dnešná Nahr Barada, pri ktorej je postavený Damask. Farfar je Nahr el-Awadž; tečie južne od Damasku.
18. Remon (Rimmón = hrmiaci) bol bohom Aramejčanov. Volal sa aj Hadad. Bol bohom búrky, hrmenia, bleskov a dažďa.
Druhá kniha kráľov