Druhá kniha Samuelova

Druhá kniha Samuelova

Dávidov hriech a jeho následky, 11 – 20

 

11 Dávid a Betsabe. –  1 Keď uplynul rok, v čase, keď králi vychádzajú (do vojny), vyslal Dávid Joaba a s ním svojich sluhov i celý Izrael. Spustošili Amončanov a obliehali Rabu. Dávid však ostal v Jeruzaleme. 2 V ktorýsi večer Dávid vstal zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Vtom uvidel zo strechy kúpať sa ženu. Žena bola na pohľad veľmi pekná.  3 Dávid sa dal o žene dopytovať a povedali mu: „To je Eliamova dcéra Betsabe, žena Hetejca Uriáša!“ 4 Nato poslal Dávid poslov, dal ju priviesť, a keď prišla, obcoval s ňou. Ona sa potom očistila od svojej nečistoty a vrátila sa domov.

5 Žena počala a odkázala Dávidovi: „Som ťarchavá.“ 6 Nato Dávid poslal za Joabom: „Pošli ku mne Hetejca Uriáša!“ A Joab poslal Uriáša k Dávidovi. 7 Keď Uriáš došiel k nemu, Dávid sa vypytoval, ako sa má Joab, ako sa vedie mužstvu a ako beží vojna.  8 Potom Dávid povedal Uriášovi: „Choď do svojho domu a umy si nohy!“ Uriáš odišiel z kráľovského domu a nasledoval ho kráľovský dar. 9 Ale Uriáš spal pri vchode kráľovského domu s ostatnými sluhami svojho pána; do svojho domu nezišiel. 10 Dávidovi oznámili: „Uriáš nešiel do svojho domu.“ Dávid sa opýtal Uriáša: „Neprichádzaš z cesty? Prečo si nešiel do svojho domu?“ 11 Uriáš odpovedal Dávidovi: „Archa, Izrael a Júda bývajú v stanoch, môj pán Joab a sluhovia môjho pána táboria na poli a ja mám ísť do svojho domu jesť, piť a spať so svojou ženou? Ako žije Pán a ako žiješ ty, takú vec neurobím!“ 12 Dávid povedal Uriášovi: „Dnes ostaň ešte tu, zajtra ťa prepustím.“ Uriáš teda ostal ten deň v Jeruzaleme. Na druhý deň 13 ho Dávid zavolal, aby s ním jedol a pil. Ale večer odišiel spať na svoje lôžko so sluhami svojho pána; do svojho domu nešiel.

14 Ráno napísal Dávid Joabovi list a poslal ho po Uriášovi. 15 V liste písal toto: „Postavte Uriáša napred, kde najviac zúri boj, a potom sa stiahnite od neho späť, nech ho zasiahnu a nech zomrie!“ 16 A keď Joab obliehal mesto, postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam mocní chlapi. 17 Muži z mesta urobili výpad a bojovali s Joabom. I padli poniektorí z mužstva z Dávidových sluhov a zomrel aj Hetejec Uriáš. 18 Joab potom dal Dávidovi oznámiť celý priebeh boja. 19 Poslovi však prikázal: „Ak vtedy, keď kráľovi dopovieš celý priebeh boja, 20 vzkypí v kráľovi hnev a povie ti: »Prečo ste išli bojovať tak blízo k mestu? Nevedeli ste, že z múru strieľajú?!  21 Ktože zabil Abimelecha, Jerobálovho syna?! Či nie žena zhodila naň z múru mlynský kameň, takže zomrel v Tebese? Prečo ste sa priblížili k múru?« – povieš: »Aj tvoj sluha, Hetejec Uriáš, zomrel.«“ 22 Posol odišiel, a keď došiel, oznámil Dávidovi všetko, čo po ňom odkázal Joab. 23 Posol hovoril Dávidovi: „Tí muži boli mocnejší ako my, urobili výpad proti nám do poľa, ale my sme ich odrazili až po vchod do brány. 24 Vtedy z múru strieľali strelci na tvojich sluhov a niektorí z kráľových sluhov zomreli; aj tvoj sluha, Hetejec Uriáš, zomrel.“  25 Nato Dávid povedal poslovi: „Toto povedz Joabovi: »Nech ťa tá vec netrápi! Veď meč zožiera raz tak, raz inak. Vytrvaj pevne vo svojom boji proti mestu a zrúcaj ho!« Takto ho posmeľuj!“

26 Keď sa Uriášova manželka dopočula, že jej muž Uriáš zomrel, nariekala za svojím pánom. 27 Keď však pominul smútok, dal ju Dávid doviesť do svojho domu. Stala sa mu ženou a porodila mu syna. Ale čo Dávid urobil, nepáčilo sa Pánovi.

 

 
1. Králi vychádzali do vojny obyčajne na jar, keď prestali dažde. – Raba (Rabbah) bolo hlavné mesto Amončanov.
3. O Hetejcoch pozri 1 Sam 26, 6.
8. „Umy si nohy“ znamená toľko ako „Daj sa do pohodlia!“
21. O Abimelechovi, synovi Gedeonovom, pozri Sdc 9, 53. Jerobál bolo iné meno Gedeona. Hebrejský text píše toto meno Jerubošet. Miesto mena pohanskej modly Bála vyslovovali Izraeliti slovo „bošet“ – „hanba“. Aj Šaulov syn Isboset sa vlastne volal Isbál a Jonatánov syn Mifiboset bol Mifibál. – Tebes, dnes Tubas, je dedina pri ceste z Nablusu (Sichemu) do Beisanu (Betsanu).
25. „Meč zožiera raz tak, raz inak“ prekladá Vg podľa zmyslu správne: „rozličný býva výsledok boja, raz pohltí meč toho, raz iného.“
Druhá kniha Samuelova