Druhá kniha Samuelova

Druhá kniha Samuelova

14 Návrat Absolóna. – 1 Joab, syn Sarvie, sa dozvedel, že kráľovo srdce sa kloní k Absolónovi.  2 Preto Joab poslal do Tekuy, dal odtiaľ priviesť múdru ženu a povedal jej: „Predstieraj smútok, obleč sa do smútočných šiat a nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už dlhý čas smúti za mŕtvym!  3 Potom pôjdeš ku kráľovi a budeš mu takto hovoriť.“ A Joab jej vložil do úst slová.

4 Žena z Tekuy išla ku kráľovi, vrhla sa tvárou na zem, klaňala sa a povedala: „Pomôž, kráľu!“ 5 Kráľ sa jej spýtal: „Čo ti je?“ Odpovedala: „Ach, som vdova, muž mi zomrel. 6 Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí dvaja sa povadili na poli, a keďže nebolo nikoho, kto by bol medzi nimi zakročil, zrazil jeden toho druhého a usmrtil ho.  7 A hľa, povstal celý rod proti tvojej služobnici. Hovoria: »Vydaj toho, čo si zabil brata, nech ho zabijeme za život jeho brata, ktorého zabil, a vyhladíme aj dediča!« Chcú vyhasiť uhlík, ktorý mi ostal, aby po mojom mužovi neostalo meno ani potomstvo na zemi.“ 8 Nato kráľ povedal žene: „Choď domov, ja vydám rozkaz v tvoj prospech.“  9 Ale žena z Tekuy povedala kráľovi: „Môj kráľovský pane, na mne bude vina a na dome môjho otca, kráľ však a jeho dom je nevinný.“ 10 Kráľ povedal: „Ak ti niekto niečo povie, doveď ho ku mne a viac sa ťa nedotkne!“  11 Odpovedala: „Nech si kráľ spomenie na Pána, svojho Boha, aby pomstiteľov krvi, ktorí chcú zabíjať, nebolo priveľa a aby nezabili môjho syna!“ Odpovedal: „Ako žije Pán, tvojmu synovi nepadne ani vlások na zem!“

 12 Vtedy žena vravela: „Môže tvoja služobnica povedať svojmu pánovi slovo?“ Odpovedal: „Vrav!“  13 Žena povedala: „Prečo si myslíš niečo podobné proti ľudu Božiemu? A keď kráľ vypovedal to slovo, je to priam hriech, lebo kráľ nedovoľuje, aby sa vrátil jeho vyhnanec!  14 Lebo isto zomrieme a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ale Boh neberie život a myslí na to, aby vyhnanca neodohnal od seba. 15 Nuž teraz som prišla, aby som toto povedala svojmu kráľovskému pánovi. Lebo ľudia ma nastrašili. Preto si tvoja služobnica myslela: Budem hovoriť s kráľom, azda kráľ vypočuje reč svojej slúžky.  16 Lebo kráľ vyslyší a vyslobodí svoju slúžku z ruky človeka, ktorý chce z Božieho dedičstva vyhubiť naraz mňa i môjho syna. 17 Tvoja služobnica si povedala: Nech mi slovo kráľa, môjho pána, slúži na uspokojenie. Veď je môj kráľovský pán ako Boží anjel, počúva dobré i zlé. A Pán, tvoj Boh, nech je s tebou!“

18 Vtedy kráľ povedal žene: „Nezataj predo mnou nič, čo sa ťa spýtam!“ Žena odpovedala: „Nech hovorí môj kráľovský pán!“ 19 A kráľ povedal: „Nie je s tebou v tomto celom Joabova ruka?“ Žena vravela: „Ako žiješ, môj kráľovský pane, nik nemôže uhnúť ani napravo, ani naľavo od ničoho, čo vravel môj kráľovský pán. Lebo tvoj sluha Joab ma poveril a on dal do úst tvojej slúžky všetky tieto slová. 20 Tvoj sluha Joab to urobil, aby dal veci iný výzor. Ale môj pán je taký múdry, ako je múdry Boží anjel, a vie všetko, čo je na zemi.“

21 Potom kráľ hovoril Joabovi: „Hľa, splním túto vec! Nuž choď a doveď naspäť chlapca Absolóna!“ 22 Joab padol tvárou na zem, holdoval a žehnal kráľovi. A Joab povedal: „Dnes poznal tvoj sluha, že som našiel milosť v tvojich očiach, môj kráľovský pane, pretože kráľ splnil túto prosbu svojho sluhu.“ 23 Potom Joab vstal, išiel do Gesuru a priviedol Absolóna do Jeruzalema. 24 Vtedy kráľ povedal: „Nech sa vráti do svojho domu, ale moju tvár neuvidí!“ Absolón sa teda vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel.

25 V celom Izraeli však nebolo takého krásneho muža, ako bol Absolón. Veľmi ho vychvaľovali. Od chodidla nohy až po temä nebolo na ňom chyby. 26 A keď sa ostrihal – strihal sa na konci každého roku, musel sa strihať, lebo mu boli ťažké vlasy –, vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šeklov podľa kráľovskej váhy. 27 Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, volala sa Tamar. Bola to žena pekného vzhľadu. 28 Absolón býval v Jeruzaleme dva roky a kráľovu tvár nevidel.

29 Preto Absolón poslal po Joaba, chcel ho poslať ku kráľovi, ale nechcel k nemu prísť. Poslal poň aj druhý raz, a nechcel prísť.  30 Vtedy povedal sluhom: „Pozrite Joabov ostredok pri mojom! Má tam jačmeň, choďte a podpáľte ho!“ A Absolónovi sluhovia roľu podpálili. (Joabovi sluhovia prišli s roztrhnutým rúchom a vraveli: „Absolónovi sluhovia podpálili ostredok.“) 31 Nato sa Joab vybral a išiel k Absolónovi do domu a spýtal sa ho: „Prečo podpálili tvoji sluhovia môj ostredok?“ 32 Absolón odpovedal Joabovi: „Hľa, poslal som po teba s odkazom: Príď sem, chcem ťa poslať ku kráľovi s odkazom: Načo som prišiel z Gesuru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam! – Ale teraz chcem vidieť kráľovu tvár, a ak je na mne vina, nech ma zabije!“ 33 Joab išiel ku kráľovi a oznámil mu to. On zavolal Absolóna, ktorý prišiel ku kráľovi a uklonil sa pred kráľom až po zem. A kráľ Absolóna pobozkal.

 
2. Tekua ležala južne od Betlehema.
3. Joab povedal žene, čo má hovoriť kráľovi.
7. Vraha museli podľa zákona krvnej pomsty zabiť najbližší príbuzní zavraždeného. Žena podáva vec tak, že sa príbuzní chcú po potrestaní vinníka zmocniť dedičstva.
9. Žena hovorí, že sa príbuzenstvo pomstí na nej a na jej rodine za to, že vrah ušiel trestu; kráľa, ktorý mu udelil milosť, nebudú sa môcť dotknúť.
11. Žena sa neuspokojí prostým sľubom, chce, aby kráľ vzýval Božie meno, aby sa zaprisahal.
12 n. Vymyslenou rozprávkou chcela žena len zapôsobiť na kráľa a priviesť ho, aby Absolóna zavolal z vyhnanstva domov.
13. Rozumej: keď je kráľ ochotný dať milosť cudziemu, hoci bratovrahovi, je rovnako hriech, keď nechce omilostiť vlastného syna.
14. Verš 14 nie je jasný. Žena asi chce upozorniť kráľa, aby bol milosrdný, ako je milosrdný Boh, ktorý nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil. Pritom pripomína, že sme smrteľní, aj Absolón by mohol vo vyhnanstve zomrieť a kráľ by potom ľutoval, že bol k nemu taký tvrdý.
16 – 17. Žena zase hovorí o svojom, pravda, vymyslenom prípade, chce, aby sa kráľ nazdal, že je prípad naozaj pravdivý, tým istejšie sprostredkuje milosť pre Absolóna. Žena viac ráz opakuje to isté a chváli kráľa, že s anjelskou trpezlivosťou vypočul i dobré, i zlé, čo mu povedala.
30. Vetu v zátvorkách sme doplnili podľa LXX a Vg. V dnešnom hebr. texte chýba.
Druhá kniha Samuelova