Evanjelium podľa Jána

Evanjelium podľa Jána

IV. Chlieb života, 6, 1 – 71

 

6 Zázračné rozmnoženie chlebov. –  1  Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského mora. 2 Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. 3 Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.  4 Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. 5 Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ 6 Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. 7 Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ 8 Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: 9 „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ 10 Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. 11 Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. 12 Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ 13 Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.

14 Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ 15 Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.

 

Ježiš kráča po mori. –  16 Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru,  17 nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. 18 Dul silný vietor a more bolo rozbúrené.  19 Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. 20 Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“ 21 Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili.

 

Ježišova reč o eucharistickom chlebe. –  22 Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. 23 A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. 24 No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. 25 Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“

26 Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.  27 Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ 28 Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ 29 Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“

30 Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš?  31 Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ,Dal im jesť chlieb z neba.‘“  32 Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. 33 Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ 34 Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“  35 Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. 36 Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. 37 Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, 38 lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 39 A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. 40 Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

41 Židia na neho šomrali, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ 42 a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: ,Zostúpil som z neba!?‘“

43 Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! 44 Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň.  45 U prorokov je napísané: ,Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. 46 Niežeby bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. 47 Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.

48 Ja som chlieb života. 49 Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. 50 Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.  51 Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

52 Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ 53 Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56 Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“

59 Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. 60 Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ 61 Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? 62 A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?  63 Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. 64 Ale niektorí z vás neveria.“ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. 65 A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“

 

Petrovo vyznanie. – 66 Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. 67 Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ 68 Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.  69 A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ 70 Ježiš im odpovedal: „Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol.“ 71 To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich.

 

 
1 – 15. Mt 14, 13 – 21; Mk 6, 32 – 44; Lk 9, 10 – 17. – Udalosť opisujú aj synoptici. Ján sa skôr zameriava na také podrobnosti, ktoré ostatní evanjelisti nespomínajú. V jeho podaní je zvýraznená Ježišova iniciatíva a zrejmý súvis s Eucharistiou.

1. Genezaretské jazero sa volalo aj Galilejským alebo Tiberiadským morom. Tiberiadským podľa mesta Tiberiady (na západnom brehu jazera), ktoré vystaval Herodes Antipas a nazval podľa rímskeho cisára Tibéria.
4. Toto je druhá Veľká noc Ježišovej verejnej činnosti. O prvej hovorí Jn 2, 13 a o tretej Jn 11, 55 n. – Ježiš sa preplavil k Betsaide, ako hovorí Lk 9, 10.
16 – 21. Mt 14, 22 – 23; Mk 6, 45 – 52.
17. Vzdialenosť medzi Betsaidou a Kafarnaumom je cez jazero asi 10 km, teda asi pol druha hodiny cesty člnom.
19. Stadion – starogrécka dĺžková miera rovnajúca sa asi 186 m.
22 – 71. Túto reč Pán povedal v kafarnaumskej synagóge pred veľkým zástupom. Prisľubuje nadprirodzený pokrm. Je to zrejme sviatostný chlieb a nápoj, Eucharistia, ktorú potom ustanovil pri Poslednej večeri. Z jeho výrokov je jasné, že svoj prísľub myslel doslovne, teda reálne, skutočne, nie iba obrazne a duchovne.
27. „Pečaťou“ Ducha Svätého pri krste v Jordáne, Božou mocou, ktorou mohol konať znamenia (porov. Sk 10, 38; Mt 12, 28; Ef 1, 13; 4, 30; 2 Kor 1, 22).
31. Ex 16, 13; Ž 78, 24; Múd 16, 20.
32. Zázrak rozmnoženia chleba vyvolal medzi ľuďmi vzrušenie (6, 14). Ježiš to využíva a ohlasuje ustanovenie Eucharistie – najväčšieho znaku, v ktorom on sám ako ozajstný chlieb z neba dá ľuďom ako pokrm svoje telo.
35. Pravdepodobne narážka na Ex 3, 14; porov. Jn 8, 24. Ozajstný Boží chlieb má spĺňať podobnú úlohu ako manna na púšti. Rozmnoženie chleba je predobrazom Eucharistie.
45. Iz 54, 13; Jer 31, 33 – 34.
51 n. Eucharistiou sa veriaci životne spájajú s Božím Synom a zúčastňujú sa tak na jeho božskom bytí a živote.
63. Ježiš hovorí o nebeskom chlebe ako o realite, ktorú chápe človek len pod vplyvom Ducha (porov. 14, 26). Eucharistia, to je telo vzkrieseného Pána, ktorý sedí po pravici Otca.
69. Boží Svätý je titul Mesiáša (porov. Mk 1, 24).
Evanjelium podľa Jána