2 1 Takto boli ukončené nebo a zem, a všetky ich voje. 2 V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. 3 I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil. 4 Taký je pôvod neba a zeme, keď boli stvorené.
Človek v pozemskom raji a jeho pád, 2, 4b – 3, 24
Opis stvorenia prvého človeka. – V tom čase, keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, 5 nebolo ešte na zemi nijaké poľné krovie a nepučala ešte ani poľná tráva, lebo Pán, Boh, nedal pršať na zem a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem 6 a privádzal na zem vodu (kanálov) a zavlažoval celý povrch zeme. 7 Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.
Miesto prvého človeka: raj. – 8 Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. 9 A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla. 10 Z Edenu vytekala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a rozdeľovala sa odtiaľ a tvorila štyri toky. 11 Meno prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, 12 a zlato tej zeme je rýdze. Tam sa nachodí aj bdélium a kameň ónyx. 13 Meno druhej rieky je Gihon. Tá obteká celú zem Kuš. 14 Meno tretej je Hidekel (Tigris). Tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Perát (Eufrat).
15 I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil. 16 A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. 17 Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“
Stvorenie ženy. – 18 Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ 19 Keď Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno. 20 A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel. 21 Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok, a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. 22 A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi.
23 Vtedy Adam povedal:
„Toto je teraz kosť z mojich kostí
a mäso z môjho mäsa;
preto sa bude volať mužena,
lebo je vzatá z muža.“
24 Preto muž opustí svojho otca
i svoju matku
a prilipne k svojej manželke,
a budú jedným telom.
25 A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým.
Šesť biblických dní je šesť časových rozpätí. Deň je ohraničený večerom a ránom. Biblický deň sa teda začína ráno a končí sa opäť ráno. Avšak toto ohraničenie jednotlivých Božích diel dňami je volené úmyselne, lebo svätopisec šiestimi dňami Božej práce chce dať príklad svojim súkmeňovcom, aby šesť dní pracovali a v siedmy odpočívali a zasvätili ho: „Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil“ (Ex 20, 8 – 11).
Úsek 2, 4b – 3, 24 obsahuje správu Jahvistického prameňa o stvorení človeka, ktorú autor Gn prikladá k prvej správe o stvorení sveta a človeka. Podľa tejto správy sa zdá, akoby bol človek prvým Božím dielom na zemi, čím sa chce zrejme vyzdvihnúť, že je hlavou stvorení.
„Pán utvoril z hliny človeka (haʼadam)“: zem (ʼadamah). Teda už v mene človeka – Adama je označená látka, z ktorej pochádza ľudské telo. Tým sa chce naznačiť, že telo človeka je z tej istej zeme ako telo zvierat a že je smrteľné. „A vdýchol do jeho nozdier dych života“, oživovacieho ducha. Toto druhé teda, čo robí človeka človekom, je duša, stvorená bezprostredne od Boha. A dušou človek prevyšuje všetko viditeľné tvorstvo, dušou, ktorou sa človek pripodobňuje Bohu. Preto je duša viac než telo a výraz „tak sa stal človek živou bytosťou“ (Gn 2, 7) znie v hebrejskom origináli „tak sa stal človek živou dušou“.
Eden je meno krajiny a označuje úrodnú zem. Táto krajina bola vzhľadom na svätopisca na východ. „Pán vysadil v Edene raj“, raj je teda záhradou, a takto sa aj v Písme volá: záhrada Pánova (Iz 51, 3) alebo záhrada Božia (Ez 28, 13; 31, 8); je čiastkou krajiny Eden.
„Strom života“ je symbol nesmrteľnosti. Druhý strom, čo bol tiež v strede raja (3, 3), bol „strom poznania dobra a zla“; nemá však meno od toho, že by v sebe mal niečo dobré alebo zlé, ani preto, že by jeho ovocie obohatilo vedomosti človeka. Svoje meno má odtiaľ, že toto poznanie je Božím privilégiom.
Kraje a rieky, ktorými svätopisec určuje polohu raja, dnes ťažko s istotou overiť alebo stotožniť. Dve rieky sú všeobecne známe: Hidekel, čiže Tigris, a Perát, čiže Eufrat. Teda v tomto prípade by bol raj v krajoch Arménie, na juh od Kaspického mora. Tam, kde pramenia tieto dve rieky. Rieky Pišon a Gihon a krajinu Havilah nemožno geograficky určiť. Kuš je asi kraj na východ od Babylonie. – Bdélium je príjemne voňajúca živica, vytekajúca zo stromu, ktorý sa vyskytuje v Arábii, Indii, Médii a Babylonii. Stuhnuté kvapky bdélia sú vzácnym kadidlom.
Boh všetky mimoprirodzené prednosti človeka viaže na poslušnosť človeka voči Bohu. Teda „strom poznania dobra a zla“ je tu skúšobným kameňom prvých ľudí. Kedykoľvek by prekročili príkaz poslušnosti a jedli by zo stromu, odníme sa im dar nesmrteľnosti.
„Z rebra, ktoré vybral Adamovi... utvoril ženu“ je obrazné vyjadrenie vzťahu, ktorý spája muža a ženu... Boh stvoril ženu z čiastky Adama, z rebra, ktoré je blízko srdca.
„Mäso z môjho mäsa“, lebo hebrejčina nepozná slovo „telo“. – „Bude sa volať mužena, lebo je vzatá z muža.“ Slovenský preklad sa usiluje zachovať slovnú hru, ktorá je v hebrejčine výraznejšia (muž = ʼíš, žena = ʼiššah).
