Kniha Genezis - Prvá kniha Mojžišova

Kniha Genezis - Prvá kniha Mojžišova

9 Božia zmluva s ľudstvom po potope sveta. –  1 Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im:

„Ploďte a množte sa a naplňte zem!

2 Nech majú pred vami strach

a hrôzu všetky zvieratá zeme,

všetko vtáctvo neba

a všetko, čo sa hýbe na zemi;

dostávate do rúk všetky ryby mora.

3 Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm,

všetko vám dávam tak ako zelené byliny.

4 Iba mäso s dušou, ktorá je v krvi, nesmiete jesť.

5 Ale krv vašich duší budem vyhľadávať;

budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa

a od každého človeka, aj keď je to brat,

budem vyhľadávať dušu človeka.

6 Kto preleje ľudskú krv,

človek nech preleje jeho krv,

lebo na Boží obraz som stvoril človeka.

7 Vy sa však ploďte a množte sa,

rozšírte sa na zemi a naplňte ju!“

 8 Potom Boh povedal Noemovi i jeho synom, čo boli s ním: 9 „Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás, 10 aj s každou živou bytosťou, čo je s vami: s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou, ktorá s vami vyšla z korába, so všetkými zvieratami, čo sú na zemi. 11 Áno, uzavriem s vami zmluvu, že už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem.“

 12 A Boh hovoril ďalej: „Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: 13 Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. 14 Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, 15 vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory. 16 V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi.“

17 A Boh povedal Noemovi: „Toto je znak zmluvy, ktorú som uzavrel medzi sebou a medzi všetkými živými tvormi na zemi.“

Kliatba a požehnanie Noemovo. –  18 Noemovi synovia, ktorí vyšli z korába, boli Sem, Cham a Jafet. Cham je otcom Kanaána. 19 Títo traja boli teda Noemovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi.

20 Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. 21 A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane. 22 I uvidel Cham, Kanaánov otec, nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom. 23 Ale Sem a Jafet vzali plášť, obaja si ho položili na ramená, išli chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvár mali odvrátenú, takže nevideli otcovu nahotu. 24 Keď sa Noe prebral z vína a keď sa dozvedel, čo mu urobil najmladší syn,  25 povedal:

„Buď prekliaty, Kanaán,

staň sa poníženým sluhom svojich bratov!“

26 Potom pokračoval:

„Nech je zvelebený Pán, Boh Semov,

a Kanaán nech je jeho sluhom!

27 Nech Boh rozvetví Jafeta

a nech býva pod Semovými stanmi

a Kanaán nech je jeho sluhom!“

Noe žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov. 28 Všetkých Noemových dní bolo deväťstopäťdesiat rokov a potom zomrel.

 

 
1 – 7. Ako Boh požehnal Adama (1, 28), tak teraz po potope požehnáva Noema, hlavu nového ľudstva, a dáva mu nadvládu nad všetkým, čo žije na zemi. Po dedičnom hriechu sa aj príroda spriečila človeku. Predtým vládol nad ňou ľahko a pokojne. Po potope Boh zakazuje jesť krv alebo mäso, v ktorom by ostala všetka krv. Podľa poňatia starozákonného človeka bola krv sídlom duše. Duša však prináleží len Bohu, najmä ľudská duša. Preto beda tomu, kto preleje ľudskú krv. Odteraz bude platiť zákon odvety: život za život. Prísnosť tohto zákona sa zakladá na hodnosti človeka, ktorý je stvorený na Boží obraz.
8 – 11. Prísľub, že Boh nezničí svet celosvetovou potopou, sa dotýka človeka, zvierat a všetkého potomstva. Zvieratá, stvorené kvôli človekovi, pokladajú sa s ním za jeden celok. Boh nevyničí viac potopou všetko stvorenstvo! Boh sa zaručuje za tento prísľub a Písmo nám ho opisuje ako „zmluvu“, na ktorú spomienkou bude dúha. Prítomnosťou zmluvy medzi Bohom a človekom je odteraz téma zla ohraničená a prekonaná inou témou, ktorej budú patriť nasledujúce stránky Písma – témou znovunarodenia, obnovenia a spásy
12 – 16. Túto zmluvu Boh potvrdzuje znamením, znakom, akoby pečaťou. Dúha bude znamením pokoja a Božieho milosrdenstva. Neskôr, pri Abrahámovi to bude obriezka (Gn 17, 11), pri sinajskej zmluve pokropenie krvou obetných zvierat. Autor netvrdí, že Boh vtedy stvoril dúhu alebo že by sa vtedy prvýkrát zjavila. Znamenie nemusí byť niečo mimoriadne.
Kniha Genezis - Prvá kniha Mojžišova