Jakubov list

Jakubov list

2 Nenadŕžať nikomu. – 1 Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám. 2 Lebo ak príde na vaše zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v chatrnom odeve 3 a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do nádherného rúcha, a poviete: „Ty sa posaď pekne tu!“, ale chudobnému poviete: „Ty si staň tam, alebo si sadni k mojej podnožke!“, 4 vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyseľnými sudcami?!

 5 Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú? 6 A vy ste chudobného znevážili! Neutláčajú vás práve bohatí a nevláčia vás práve oni po súdoch?  7 A nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami?  8 Ak však uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“, dobre robíte. 9 Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku.  10 Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.  11 Lebo ten, ktorý povedal: „Nescudzoložíš, “ povedal aj: „Nezabiješ.“ A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon. 12 Hovorte a konajte ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody!  13 Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom.

 

Viera bez skutkov je mŕtva. –  14 Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? 15 Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa 16 a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! 17 Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. 18 Ale niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. 19 Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! 20 Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná?  21 Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka? 22 Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť.  23 Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: „Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.“ A bol nazvaný Božím priateľom. 24 Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery.  25 A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou? 26 Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.

 
5. Porov. 1 Kor 1, 26 – 38. Boh si práve chudobných a biednych vyvolil za priekopníkov evanjelia. Aj do Cirkvi vstupovali skôr chudobní ako bohatí.
7. „Vzývať meno.“ V Starom zákone vzývať Božie meno nad niekým znamenalo vzývať osobitnú Božiu ochranu nad ním. Zároveň sa takýto človek stával vlastníctvom a bol v službe toho, koho meno sa nad ním vzývalo. V Novom zákone vzývaním Ježišovho mena sa človek stáva jeho vlastníctvom a stavia sa do služby Krista, dostáva po ňom aj meno – kresťan (gr. christianós). Jakub tu myslí na obrady krstu.
8. Lv 19, 18; porov. Mt 22, 39.
10. „Previnil by sa proti všetkým“, pretože všetky prikázania sú výrazom jednej a tej istej Božej vôle, navzájom súvisia a tvoria jeden celok.
11. Ex 20, 13 – 14; Dt 5, 17 – 18.
13. Proti tomu, kto je nemilosrdný voči bratom, bude aj Boh prísny a spravodlivý. Taký sa nebude môcť spoliehať na Božie milosrdenstvo, ktoré je pre hriešnikov vlastne jedinou nádejou v deň súdu. Vidno tu narážku na jedno z ôsmich blahoslavenstiev.
14 – 17. Opravdivá viera sa nevyhnutne prejavuje a uskutočňuje aj vonkajšími skutkami lásky a milosrdenstva, ináč by bola mŕtva. Táto myšlienka sa nijako neprotiví náuke svätého Pavla o ospravedlnení z viery (Rim 3, 21 – 4, 25; Gal 3 a inde). Pavol totiž tvrdí, že nie skutky podľa Mojžišovho zákona nás ospravedlňujú, ale viera a Božia milosť. Tu ide teda o základné ospravedlnenie, ktoré je len začiatkom svätosti a spásy. No na dosiahnutie spásy sú potrebné skutky a zásluhy. Pavol nikde nepíše, že dobré skutky nie sú potrebné. Sama kresťanská viera nie je iba rozumovým postojom, ale znamená prijať Kristovo evanjelium ako program vlastného života a plniť ho (porov. 2 Sol 3, 10 – 12).
21. Gn 22, 9; porov. Hebr 11, 17.
23. Gn 15, 6; porov. Rim 4, 3; Gal 3, 6.
25. Porov. Joz 2, 1 – 26; Hebr 11, 31.
Jakubov list