15 Hranice Júdovho podielu. – 1 Podiel kmeňa Júdovcov podľa ich rodov siahal na juhu k hranici Edomska, k púšti Sin, k najkrajnejšiemu juhu. 2 Ich hranica sa začína na konci Soľného mora, od južného zálivu. 3 Ďalej ide južne od Škorpiónovej vysočiny, prechádza na Sin, stúpa južne od Kadeš-Barny, pokračuje na Esron, potom ide hore do Adara, zahýba do Karkay, 4 potom prechádza do Asemony, ďalej ide k Egyptskému potoku a hranica sa končí pri Mori. Toto bude vaša južná hranica.
5 Východnou hranicou je Soľné more až po ústie Jordánu. Severná hranica sa začína od výbežku mora pri ústí Jordánu. 6 Potom hranica stúpa od Bet-Hagly a prechádza severne od Bet-Araby. Ďalej hranica vystupuje ku Skale Rubenovho syna Boena. 7 Potom hranica ide z údolia Achor hore do Debery a zahýba na sever do Galgaly oproti vysočine Adomim, ktorá je južne od potoka. Potom hranica prechádza vodou Slnečného prameňa a končí sa pri prameni Rogel. 8 Odtiaľ hranica vystupuje do údolia Ben-Enom po južnej strane Jebuzejcov, čiže Jeruzalema. Ďalej hranica vystupuje na končiar vrchu, ktorý leží západne od údolia Enom na severnom konci údolia Refaim. 9 Od končiara vrchu hranica zatáča k prameňu Vody Neftoachovej a ide ďalej k mestám Efronovho pohoria. Potom hranica zahýba do Bály, to je Kirjatiarim. 10 Od Bály sa hranica točí na západ k vysočine Seir, prechádza po severnej strane vrchu Jarim, to je Cheslon, zostupuje do Bet-Šemeša a prechádza do Tamny. 11 Ďalej ide hranica po severnej strane Akarona, potom sa ohýba do Sechrony, prechádza cez vrch Bála a ide ďalej do Jebneela; a hranica sa končí pri mori.
12 Západnou hranicou je Veľké more s pobrežím.
Toto je hranica Júdovcov podľa ich rodov dookola.
Rozšírenie Kalebovho podielu. – 13 Jefonovmu synovi Kalebovi dal Jozue podiel uprostred Júdovcov, ako mu rozkázal Pán, totiž mesto Enakovho otca Arbea, čo je Hebron. 14 Kaleb odtiaľ vypudil troch Enakových synov, Sesaja, Ahimana a Tolmaja; Enakových potomkov. 15 Odtiaľ tiahol vyššie proti obyvateľom Dabira. Dabir sa prv menoval Kirjat-Sefer.
16 Tu povedal Kaleb: „Kto premôže Kirjat-Sefer a zaujme ho, tomu dám za ženu svoju dcéru Aksu.“ 17 A dobyl ho Otoniel, syn Keneza, ktorý bol Kalebovým bratom. I dal mu za ženu svoju dcéru Aksu. 18 Keď mala odísť, podpichovala ho, aby žiadal od jej otca nejaké pole. I zoskočila z osla a Kaleb sa jej opýtal: „Čo ti je?“ 19 Odpovedala: „Daj mi veno! Dal si mi síce pole v Negebe, ale daj mi aj vodné pramene!“ Dal jej teda horné pramene i dolné pramene.
Mestá Júdovcov. – 20 To je dedičný podiel kmeňa Júdových synov podľa ich rodov.
21 Mestá v Negebe, na pohraničí kmeňa Júdovcov až po edomskú hranicu, boli: Kabseel, Eder, Jagur, 22 Kina, Dimona, Adada, 23 Kádeš, Asor, Jetnam, 24 Zif, Telem, Balot, 25 Nový Asor, Karjot-Hesron, to je Asor, 26 Amam, Sama, Molada, 27 Aser-gada, Hasemon, Bet-felet, 28 Hasersual, Bersabe, Baziotia, 29 Bála, Jim, Esem, 30 Eltolad, Kesil, Harma, 31 Sikeleg, Madmena, Sensena, 32 Lebaot, Selim, Ain Remon. Spolu dvadsaťdeväť miest s ich dedinami.
33 Na nížine: Estaol, Saraa, Asena, 34 Zanoe, Enganim, Tafua, Enaim, 35 Jerimot, Odolam, Socho, Azeka, 36 Saraim, Aditaim, Gedera, Gederotaim: štrnásť miest s ich dedinami.
37 Sanan, Hadasa, Magdal-gad, 38 Delean, Masefa, Jektel, 39 Lachiš, Baskat, Eglon, 40 Chebon, Leheman, Ketlis, 41 Giderot, Bet-Dagon, Náma a Makeda: šestnásť miest s ich dedinami.
42 Libna, Eter, Asan, 43 Jefta, Esna, Nesib, 44 Keila, Achzib, Maresa: deväť miest s ich dedinami.
45 Akaron so svojimi dedinami a osadami. 46 Od Akarona až po more všetko, čo je na okolí (Azota a jeho dedín): 47 Azot s jeho dedinami a osadami, Gaza s jej dedinami a osadami až po Egyptský potok. Veľké more je teda hranica.
48 Na vrchovine: Samir, Jeter, Sokot, 49 Dana, Kirjat-Sena, to je Dabir, 50 Anab, Istemo, Anim, 51 Gosen, Olon a Gilo: jedenásť miest s ich dedinami.
52 Arab, Ruma, Esán, 53 Janum, Bet-Tafua, Afeka, 54 Atmata, Kirjat-Arbe, to je Hebron, a Sior: deväť miest s ich dedinami.
55 Maon, Karmel, Zif, Jota, 56 Jezreel, Jukadam, Zanoe, 57 Akain, Gabaa a Tamma: desať miest s ich dedinami.
58 Halhul, Bet-Sur, Gedor, 59 Maret, Bet-Anot, Eltekon: šesť miest s ich dedinami.
60 Kirjat-Bál, to je Kirjatiarim, a Raba: dve mestá s ich dedinami.
61 Na púšti: Bet-Araba, Medin, Sachacha, 62 Nebsan, Soľné mesto a Engadi: šesť miest s ich dedinami.
63 Ale Jebuzejcov, obyvateľov Jeruzalema, Júdovci nemohli vypudiť. Tak Jebuzejci bývajú s Júdovcami v Jeruzaleme až dodnes.
1 – 4. Udáva hranice územia Júdovcov, a to najprv južnú hranicu od východu na západ, potom východnú (t. j. Soľné more, čiže Mŕtve more), ďalej severnú hranicu od východu na západ a nakoniec západnú hranicu, ktorú tvorí Veľké, čiže Stredozemné more. Južná a severná hranica je určená mestami. – Púšť Sin sa rozkladá na hranici medzi Palestínou a Edomskom a na juh od Egyptského potoka (En-Nahr). – Najkrajnejšiemu juhu, totiž Kanaánu alebo Negebu. Takto južná hranica zasahovala hlboko do Sinajského polostrova. – Záliv (v. 2) a výbežok (v. 5), v hebr. doslovne jazyk. – Neskoršie bola časť južného územia Júdovho pridelená Simeonovcom, ako aj severozápadná časť zas Danovcom. Tu sa popisuje tá hranica Júdovho územia, ktorá bola ešte pred snemom v Šíle (kap. 18), na ktorom sa vykonali uvedené zmeny. – Škorpiónova vysočina – ʽAkrabbím – Nm 34, 4; Sdc 1, 36; 1 Mach 5, 3 bude asi priesmyk es-Safa, vytvorený údolím Wadi el-Fikra, v pohorí južne od Mŕtveho mora. – Kadeš-Barna, Kádeš, pozri 10, 41. Esron (Checrón), medzi Kádešom a Adarom pravdepodobne v kraji Wadi el-Hadire, asi 10 hodín juhovýchodne od Bersaby. – Adar, na mieste dnešných zrúcanín az-Zejfe, asi 36 km juhovýchodne od Bersaby. – Poloha Karkay je neznáma. – Asemona (ʽAcmón), dnes Umm el-Azam, asi 25 km juhovýchodne od Bersaby.
6 – 8. Bet-Hagla (Bet-Choglah), dnes Kasr Hadžla, 7 km severozápadne od ústia Jordánu. – Bet-Araba, pri Jerichu, medzi Bet-Haglou a horstvom odtiaľ na západ. – Skala Boena, asi Tuveil el-Akabe, 2 km západne od Jericha. – O údolí Achor pozri 7, 24. – Debera (hebr. Debír), asi Togrret ed-Debr, 1 km južne od Chán-Hadrúr. Galgala, asi 5 km juhovýchodne od dnešného Jericha (pozri 4, 19). – Adomim je asi Tal at ed-Dam. – „Slnečný prameň“ je Ain el-Hód, čiže Studienka apoštolov, asi 1,5 km východne od Betánie. – Rogel (Bír Eijúb, Studnica Jóbova) je tam, kde sa zbieha údolie Kidronské s údolím Ben-noma. – Údolie Ben-Enoma (hebr. Gé-ben-Hinnom) je na južnej a západnej strane Jeruzalema, kde bývali neskoršie obetované deti (2 Kr 23, 10; 2 Krn 33, 6; Jer 7, 31 n; 32, 35). Skrátený názov tohto údolia Gehena sa používal vo význame pekla (Mt 5, 22). – „Vrch, ktorý leží západne od údolia Enom“, je Džebel Abu-Tór, čiže „Hora zlej rady“. – Údolie Refaim je dnešná rovina Baká, od severu vrúbená „Horou zlej rady“.
9 – 12. Prameň Neftoacha (Vody Neftoachove) je ‘Ain Liftá, skoro 4 km severozápadne od Jeruzalema. – Efron je horský hrebeň medzi ‘Ain Liftá a Kirjatiarim, ktorý tvorí jedno úbočie údolia Bet Hanina (severne od cesty z Jafy do Jeruzalema). Bála (Kirjat-Bál vo v. 60, Kirjatiarim v 9, 17), dnes Kirjat el-’Enab, či Abu Góš, 3 km južne od Kefíra, na ceste z Jafy do Jeruzalema. Seir sú vysočiny medzi Abu Góš a údolím odtiaľ na juh es-Sarár. Jarim (Hora lesov) je výšina 4 km juhozápadne od Kirjatiarim. Na vysočine je dedinka Keslá, v ktorej je zachované meno starého Cheslona. – Bet-Šemeš (Príbytok slnka), dnešný ‘Ain Šems (Prameň slnka) južne nad Wadi es-Sarár, 2,5 km juhozápadne od Artúfa. – Tamna, dnes Tibne, 4 km západne od ‘Ain Šems. – Akaron, pozri 13, 3. – Sechrona, medzi Akaronom a Jebneelom, asi dnešná Zernuka. – Vrch Bála, 4 km severovýchodne od Jebny. – Jebne-el, Jemnia, Jebna, 20 km južne od Jafy.
13 – 19. Aksa (ʽAchsah) je Kalebovou dcérou len v širšom zmysle (1 Krn 2, 49). Vo Vg je Otoniel nazvaný „mladším bratom“ Kalebovým, t. j. bol jeho vzdialenejší príbuzný. O Otonielovi pozri tiež Sdc 1, 11 n; 3, 8 – 11. Kaleb si tu na vlastnú päsť rozširuje územie, ktoré mu odovzdal Jozue (14, 13). Aksa „zoskočila z osla“ na znak úcty pred otcom (v. 18). – „Veno“ (v. 19), doslovne v hebr. i vo Vg „požehnanie“. – Vo v. 19 Vg má: „Dal si mi suchú krajinu na juhu (v Negebe), pridaj mi aj zavlažovanú.“ V Judsku, kde je málo dažďov, zem bez prameňov nemá veľkú cenu.
21 – 62. Mestá sú zadelené do 12 skupín. Na konci každej skupiny je udaný celkový počet miest, okrem 5. skupiny filištínskych miest (45 – 47). Najprv sú uvedené mestá v Negebe, na juhu Júdovho údelu (21 – 32, 1. skupina). Vypočítaných je 34 miest (ak Ain a Remon vo v. 32 pokladáme za jedno mesto), ale celkový počet je udaný 29 miest. Pravdepodobne 5 miest bolo vložených neskoršie. Potom sú vymenované mestá v nížine (33 – 47, t. j. 2. – 5. skup. miest). Gederotaim nie je v LXX. Keď toto vynecháme, dostaneme číslicu 14 vo v. 36. – Ďalej sú uvedené mestá na vrchovine, judskom pohorí (48 – 60, 6. – 11. skup.). Medzi v. 59 a 60 vypadla jedna skupina miest, ktoré však LXX uvádza v tomto znení: „Tekua, Efrata, to je Betlehem, Fagor, Etam, Kulon, Tatam, Sores, Karem, Galem, Beter a Manocho: jedenásť miest s ich dedinami.“ – A 12. skupina sú mestá na judskej púšti (v. 61).
63. Jeruzalem patril Benjamínovcom (18, 16 – 28), ale Jebuzejcov z neho nevypudili (Sdc 1, 21). Takisto ani Júdovci sa nemohli zmocniť tohto opevneného mesta, ktoré bolo tesne na ich severnej hranici, hoci aj ich mocní Jebuzejci stále ohrozovali. Tak sa stalo, že Jeruzalem zostal akýmsi slobodným mestom medzi podielom Júdovcov a Benjamínovcov až do čias kráľa Dávida, ktorý konečne premohol Jebuzejcov (2 Sam 5); – „až dodnes“ – porov. pozn. 7, 26.
