Kniha proroka Jonáša

Kniha proroka Jonáša

2 Jonáš vo vnútri ryby. 1 Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci. 2 Jonáš sa modlil z vnútra ryby k Pánovi, svojmu Bohu, 3 a hovoril:

 

„Volal som zo svojej úzkosti k Pánovi

a vyslyšal ma,

z lona podsvetia som kričal,

počul si môj hlas.

4Hodil si ma do priepasti,

do hlbín mora

a obkľúčil ma príval.

Tvoje vlnobitia a tvoje vlny

valili sa ponad mňa.

 5A povedal som:

Odvrhnutý som spred tvojich očí,

ale ešte uzriem tvoj svätý chrám.

 6Vody ma obklopili až po hrdlo,

priepasť ma objala,

trsť mi obopäla hlavu.

7Až k úpätiam vrchov som zostúpil

a závory zeme boli navždy za mnou,

lež vyzdvihol si z hĺbky môj život,

Pane, Bože môj.

8Keď vo mne klesla moja duša,

rozpamätal som sa na Pána

a moja modlitba došla k tebe

do tvojho svätého chrámu.

 9Tí, čo si ctia lživé tiene,

opúšťajú svoje milosrdenstvo.

10 Ja ti však budem s hlasnou vďakou obetovať

a splním, čo som sľúbil;

u Pána je spása.“

 

11 I prikázal Pán rybe a vydala Jonáša na suchú zem.

 

 
1. Dávnejšie sa domnievali, že to bola veľryba. Keďže však veľryba má veľmi úzky hltan, novšie sa nazdávajú, že Jonáša prehltol žralok, ktorý je v Stredozemnom mori častý. – Isteže bola Jonášova záchrana veľkým zázrakom. Kto však myslí na Božiu všemohúcnosť a pripustí možnosť zázrakov, nepozastaví sa ani nad týmto, najmä keď uváži, že tento zázrak mal byť predobrazom ešte väčšieho: zmŕtvychvstania Ježiša Krista, porov. Mt 12, 40.
5. Jonáš vidí, že Boh zaobchádza s ním zázračne, preto sa utešuje nádejou, že ešte uvidí Pánov chrám, od ktorého utekal.
6 – 8. Úpätia vrchov sú dolu, v mori. Prorok cítil, že mu vody vyhasia život, už ho obklopovali morské rastliny, nazdal sa, že sa na zem nikdy viac nedostane, že sú „závory zeme za ním“ zavreté. Ale vtedy Pán vyslyšal jeho modlitbu a zachránil ho.
9. Lživé tiene sú modly. Tí, čo sa klaňajú modlám, sa zriekajú Božieho milosrdenstva.
Kniha proroka Jonáša