Kniha Tobiáš
III. Tóbiho chválospev, predpovede a posledné napomenutia, 13, 1 – 14, 11
13 Tóbiho chválospev. – 1 Tóbi napísal tento chválospev a povedal:
2 „Nech je zvelebený Boh, ktorý žije naveky
a jeho kráľovstvo trvá po všetky veky.
On trestá aj sa zmilúva,
on zvrhuje až na dno podsvetia
aj vyvádza z veľkej záhuby;
a niet ničoho, čo by sa mohlo vymknúť z jeho ruky.
3 Oslavujte ho, synovia Izraela, pred všetkými národmi,
lebo on vás medzi ne roztrúsil
4 a tam vám ukázal svoju vznešenosť.
Velebte ho pred všetkým, čo žije,
lebo on je náš Pán, náš Boh!
On je náš Otec, náš Boh po všetky veky.
5 Bude vás trestať za vaše zločiny,
ale zmiluje sa nad vami všetkými.
Zhromaždí vás zo všetkých národov,
uprostred ktorých ste boli rozptýlení.
6 Keď sa k nemu obrátite
celým svojím srdcom a celou svojou dušou
a budete sa držať jeho pravdy,
vtedy sa obráti k vám
a už neskryje pred vami svoju tvár.
7 Nuž, pozrite, čo s vami urobil,
a oslavujte ho z plného hrdla.
Velebte Pána spravodlivosti
a chváľte Kráľa vekov.
8 Ja ho oslavujem v krajine môjho vyhnanstva
a ohlasujem jeho silu a vznešenosť
hriešnemu národu.
Obráťte sa, hriešnici,
a konajte pred ním spravodlivosť.
Možno si vás obľúbi
a preukáže vám milosrdenstvo.
9 Ja chválim môjho Boha a oslavujem nebeského Kráľa
a vždy budem jasať nad jeho veľkosťou.
10 Nech všetci o ňom hovoria
a vzdávajú mu chválu v Jeruzaleme!
Jeruzalem, sväté mesto,
Boh ťa potrestal za skutky tvojich synov,
ale opäť sa zmiluje nad synmi spravodlivých.
11 Vzdávaj náležitú chválu Pánovi
a dobroreč Kráľovi vekov.
Opäť bude vybudovaný jeho stánok v tebe s radosťou,
12 aby v tebe rozveselil všetkých zajatcov
a miloval v tebe úbohých
po všetky veky vekov.
13 Jasné svetlo zažiari vo všetkých končinách zeme.
Prídu k tebe mnohé národy zďaleka,
obyvatelia zo samého kraja zeme
prídu k tebe, k príbytku tvojho svätého mena,
a v rukách budú mať dary pre Kráľa nebies.
Nespočetné pokolenia sa v tebe budú radovať
a meno vyvoleného mesta bude trvať na veky vekov.
14 Prekliati nech sú všetci, čo ťa urážajú.
Prekliati budú všetci, čo ťa ničia
a rúcajú tvoje hradby,
i všetci, čo boria tvoje veže
a podpaľujú tvoje príbytky.
Ale blahoslavení budú naveky tí, čo sa ťa boja.
15 Nuž, raduj sa a plesaj nad synmi spravodlivých,
lebo sa všetci zhromaždia
a dobrorečiť budú večnému Pánovi.
Blažení sú, čo ťa milujú,
blažení tí, čo sa tešia z tvojho pokoja!
16 Blažení všetci, ktorí sa zarmucujú nad tebou,
nad všetkým, čo ťa zastihlo,
lebo sa budú v tebe radovať
a uvidia všetku tvoju radosť až naveky.
Dobroreč, duša moja, Pánovi, veľkému Kráľovi,
17 lebo bude postavený Jeruzalem
a v tomto meste Boží dom po všetky veky.
Šťastný budem, ak ostane niekto z môjho rodu
a uvidí tvoju slávu
a bude velebiť nebeského Kráľa!
Brány Jeruzalema budú postavené zo zafíru a smaragdu
a všetky tvoje múry z drahých kameňov.
Veže Jeruzalema budú postavené zo zlata
a jeho hradby z rýdzeho zlata.
Ulice Jeruzalema budú vydláždené karbunkulom
a kameňom ofírskym.
18 Brány Jeruzalema sa budú ozývať radostnými piesňami
a vo všetkých jeho domoch budú volať:
»Aleluja. Nech je zvelebený Boh Izraela!
A požehnaní tí, čo budú velebiť jeho sväté meno
naveky a navždy!«“