Kniha Tobiáš

8 Prvá noc novomanželov. – ¹ Keď prestali jesť a piť, rozhodli sa ísť spať. Mladíka odprevadili a zaviedli ho do spálne. ² Vtedy si Tobiáš spomenul na Rafaelove slová, vybral z kapsy, ktorú mal so sebou, rybie srdce a pečeň a vložil to na žeravú pahrebu z kadidelnice.  ³ Vôňa ryby odpudila zlého ducha, ktorý ušiel do končín Horného Egypta. Rafael sa hneď odobral za ním, dal ho tam do okov a vrátil sa. ⁴ Keď rodičia odišli a zavreli dvere izby, Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: „Vstaň, sestra! Modlime sa a prosme nášho Pána, aby nám preukázal milosrdenstvo a spásu.“ ⁵ Ona vstala a začali sa modliť a prosiť Pána, aby im daroval spásu. Začali slovami:

„Zvelebený buď, Bože našich otcov,

a nech je zvelebené tvoje meno po všetky veky vekov!

Nech ti dobrorečia nebesia

i všetko tvoje stvorenie po všetky veky!

⁶ Ty si stvoril Adama

a utvoril si Evu, jeho ženu, aby mu pomáhala a podporovala ho.

Z oboch vzišlo celé ľudské pokolenie.

Ty si povedal:

»Nie je dobre človeku samému;

urobme mu pomoc, ktorá mu bude podobná.«

 ⁷ Teraz si neberiem túto moju sestru z chlipnosti,

ale s čistým úmyslom.

Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou,

aby sme sa spoločne dožili staroby.“

⁸ Nato obaja povedali: „Amen, Amen!“ ⁹ A potom celú noc spali.

Ale Raguel vstal, vzal so sebou sluhov a šli vykopať hrob. ¹⁰ Lebo si povedal: „Ak by zomrel, aby sme neboli všetkým na posmech a na potupu.“ ¹¹ Keď ho vykopali, vrátil sa Raguel domov, zavolal svoju ženu ¹² a povedal jej: „Pošli jednu zo slúžok, nech sa ide pozrieť, či žije. Ak je mŕtvy, pochováme ho, aby sa to nik nedozvedel.“ ¹³ Poslali teda slúžku, rozsvietili lampu a otvorili dvere. Ona vošla dnu a našla ich ležať a obidvoch spať. ¹⁴ Keď slúžka vyšla, oznámila im, že žije a že sa nič zlé nestalo. ¹⁵ Tu zvelebovali nebeského Boha a hovorili:

„Zvelebený si, Bože, všetkým čistým zvelebovaním!

Nech ťa zvelebujú všetci po všetky veky!

¹⁶ Zvelebený si za to, že si ma potešil

a že sa nestalo, čoho som sa obával,

ale urobil si s nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.

¹⁷ Zvelebený si za to,

že si sa zmiloval nad dvoma jedináčikmi.

Preukáž im, Pane, milosť a spásu

a doveď ich život do konca

v radosti a v milosti.“

¹⁸ Potom Raguel rozkázal svojim sluhom, aby zahrnuli jamu, skôr než sa rozvidnie.

Svadobná hostina. – ¹⁹ Svojej manželke kázal, aby napiekla veľa chleba. Sám šiel do stáda, priviedol dve teliatka a štyri barany; rozkázal ich zabiť a začali pripravovať hostinu.  ²⁰ Potom zavolal Tobiáša a pod prísahou mu povedal: „Za štrnásť dní odtiaľto nikam neodídeš, ale ostaneš tu, budeš jesť a piť so mnou a potešíš dušu mojej dcéry, ktorá zakúsila toľko príkorí. ²¹ Z toho, čo mám, si polovicu vezmi a vráť sa v zdraví k svojmu otcovi. I druhá polovica bude vaša, keď ja a moja žena zomrieme. Maj odvahu, syn môj! Ja som tvoj otec a Edna tvoja matka; my sme tvoji rodičia, ako i tejto tvojej sestry odteraz a navždy. Maj odvahu, syn môj!“