Kniha Levitikus - Tretia kniha Mojžišova

Kniha Levitikus - Tretia kniha Mojžišova

2 Zákon o nekvasených potravinových obetách. –  1 Ak niekto bude chcieť obetovať Pánovi potravinovú obetu, nech je jeho obetou jemná múka, poleje ju olejom a pridá kadidlo.  2 Potom ju prinesie Áronovým synom, kňazom, a jeden z nich vezme za hrsť múky poliatej olejom a všetko kadidlo, a kňaz to spáli na pripomienku na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.  3 Čo však z potravinovej obety zostane, bude patriť Áronovi a jeho synom ako posvätné zo zápalných obiet Pánových.

4 Ak budeš chcieť obetovať potravinovú obetu z toho, čo sa upieklo v peci, nech sú to nekvasené, olejom zapravené chleby z jemnej múky alebo nekvasené, olejom potreté osúšky. 5 Ak bude tvoja obeta potravinovou obetou z toho, čo bolo upečené na platni, nech je z jemnej múky, zapravená olejom, bez kvasu. 6 Polámeš ju na kúsky a poleješ ju olejom. To je potravinová obeta. 7 Ak bude tvoja obeta z toho, čo sa pripravilo v hrnci, nech je z jemnej múky a zaprávaná olejom. 8 Potravinovú obetu, pripravenú na tento spôsob, donesieš potom Pánovi a odovzdáš ju kňazovi, aby ju položil na oltár. 9 Kňaz vezme z potravinovej obety na pripomienku a spáli to na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. 10 Čo však z potravinovej obety zostane, bude patriť Áronovi a jeho synom ako posvätné zo zápalných obiet Pánových.  11 Nijaká obeta, ktorú prinesieš Pánovi, nesmie byť zaprávaná kvasom, lebo nič z kvasu ani z medu nesmiete spáliť na zápalnú obetu Pánovi. 12 Môžete to priniesť Pánovi ako dary z prvotín, ale na oltár ako príjemná vôňa sa dostať nesmú!  13 Každý obetný dar potravinovej obety posolíš soľou a nikdy nesmie chýbať soľ zmluvy s tvojím Bohom pri tvojich potravinových obetách. Každú svoju obetu budeš prinášať so soľou.

Potravinové obety z prvotín. – 14 Keď budeš prinášať potravinovú obetu Pánovi z prvotín plodín, rozdrvíš zrno dozrievajúcich klasov, upražených na ohni, a prinesieš ako potravinovú obetu zo svojich prvotín. 15 Na to naleješ oleja a pridáš kadidla. To je potravinová obeta. 16 A kňaz spáli niečo z rozdrveného zrna a z oleja a všetko kadidlo na ohni ako pripomienku pre Pána.

 

 
1. Nekrvavé obety sa pridávali k celostným žertvám, tvorili však aj osobitné samostatné obety, a to v deň svätenia kňazov (6, 19 n.), nekrvavou obetou bola „obeta zo žiarlivosti“ (Nm 5, 15), a keď bol obetujúci chudobný, tak mohol priniesť ako obetu za hriech aj nekrvavú obetu (Lv 5, 11).
2.Na pripomienku, hebr. ʼazkarah, je tá časť nekrvavej (suchej) obety, ktorá sa spaľovala na oltári. Preto sa volá pripomienkou, že pripomína Pánovi toho, kto obetuje, aby mu bol naklonený a milostivý. Iní to prekladajú slovami „voňavá časť“, časť, pôsobiaca Pánovi vôňu, pretože ostatné čiastky sa nespaľovali (2, 9; 5, 12; 6, 15; 24, 7).
3. „Posvätné“ boli len tie časti obiet, ktoré mohli jedávať iba muži z Áronovej rodiny, a to na posvätnom mieste, teda v nádvorí svätyne. Boli to kňazské podiely z obety za hriech (6, 18. 22; 10, 17) a z obety za spreneveru (7, 1. 6; 14, 13). Posvätnými neboli čiastky z obiet pokojných; z týchto mohli jesť všetci členovia kňazských rodín, a to aj doma (10, 12 – 14).
11. Kysnuté chleby alebo med nesmeli obetovať, lebo kvas mení prirodzenú povahu daru (1 Kor 5, 8; Gal 5, 9). Kysnuté chleby mohli obetovať ako prvotiny úrody (7, 13; 23, 17; 2 Krn 31, 5).
13. Soľ sa používala sprvoti len pri suchých obetách, neskoršie sa tento zvyk rozšíril aj na obety krvavé (Mk 9, 49). Jedenie soli s chlebom naznačuje vzájomný priateľský pomer, teda soľ je znakom priateľstva. Soľ najmä pri uzavieraní zmlúv hrala dôležitú úlohu. Volala sa aj „soľou zmluvy“.
Kniha Levitikus - Tretia kniha Mojžišova