List Hebrejom

II. Ježiš – verný a spolucítiaci veľkňaz, 3, 1 – 5, 10

3 Kristus je väčší ako Mojžiš. –  ¹ Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. ² On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome. ³ Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu ako dom. ⁴ Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. ⁵ Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať. ⁶ Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej.

Ako vstúpiť do Božieho pokoja. –  ⁷ Preto, ako hovorí Duch Svätý:

„Dnes, keď počujete jeho hlas,

 ⁸ nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure,

v deň pokúšania na púšti,

⁹ kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma,

hoci videli moje skutky ¹⁰ štyridsať rokov.

Preto som sa rozhneval na toto pokolenie

a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi;

tí veru nepoznali moje cesty.

 ¹¹ Ako som v svojom hneve prisahal:

Nevojdú do môjho pokoja!“

¹² Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha,  ¹³ ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.  ¹⁴ Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, ¹⁵ ako sa hovorí:

„Dnes, keď počujete jeho hlas,

nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.“

¹⁶ Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta?  ¹⁷ A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? ¹⁸ A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili? ¹⁹ A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.