Pieseň piesní
Snúbenica:
8 1 Ó, keby si bol mojím bratom,
čo prsia matky mojej sal,
vybozkávala by som ťa,
keby som ťa vonku postretla,
a nik by za to neopovrhol mnou.
2 Pojala by som ťa a zaviedla
do domu svojej matky, čo ma vychovávala.
Opájala by som ťa vínom voňavým
a muštom z mojich granátových jabĺčok.
3 Pod mojou hlavou jeho ľavica
a jeho pravica ma ľúbo privíňa.
Ženích:
4 Dcéry jeruzalemské,
zaprisahávam vás:
Nezobúdzajte ani nerušte lásku,
kým sa jej samej nezachce.
Dodatky
Moc a sláva lásky
Chór ľudu:
5 Ktože je tá, čo vystupuje zo stepi,
opretá o svojho milého?
Ženích:
Ja pod jabloňou som ťa roznietil,
tam, kde ťa porodila tvoja matka,
kde vajatala tvoja rodička.
Snúbenica:
6 Na srdce si ma pritlač jak prsteň,
sťa pečať na svoje rameno!
Ženích:
Lebo láska je mocná ako smrť
a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie.
Jej páľa – to ohňa plápoly,
jej plamene, to Jahveho je žiar.
7 Ani veľké vody lásku neuhasia,
ani rieky ju neodplavia.
A keby človek za lásku chcel dať
všetky bohatstvá svojho domu,
len by sa opovrhlo ním.
Snúbenica – pevnosť
Bratia:
8 Sestričku máme maličkú,
čo nemá ešte prsníky.
Čo urobíme pre sestru
v deň, keď ju prídu pýtať za ženu?
9 Ak hradba je,
zbudujme na nej baštu striebornú.
Ak brána je,
obložme ju cédrovými doskami!
Snúbenica:
10 Ja hradba som
a moje prsníky sú ako turne.
Lež preňho som ja tá,
čo sa už dávno oddala.
Nad vinicou Šalamúnovou
Bratia:
11 Šalamún mal v Bál-Hamone vinicu.
Vinicu zveril opatrovníkom.
Každý bol povinný mu za jej výnos vyrovnať
po tisíc strieborných.
Ženích:
12 Moja vinica je moja!
Nechaj si tisíc, Šalamún,
a dvesto tí, čo strážili jej ovocie.
Snúbenica, kde si?
13 Ty, ktorá bývaš v záhradách
– priatelia načúvajú –,
daj počuť mi svoj hlas!
Ponáhľaj sa, ženích!
Snúbenica:
14 Utekaj, milý môj,
buď srne podobný
alebo jeleníčaťu
na horách voňavých!