Prvý list Korinťanom

Prvý list Korinťanom

12 Charizmy Ducha Svätého. –  1 A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch. 2 Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami. 3 Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“, a nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán,“ iba ak v Duchu Svätom.

 4 Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. 5 Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. 6 A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. 7 Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.  8 Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania,  9 iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať,  10 iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. 11 Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.

 

Sme údmi Kristovho tela. –  12 Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. 13 Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. 14 Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. 15 A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. 16 A keby povedalo ucho: „Nie som oko, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. 17 Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? 18 Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. 19 Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? 20 No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. 21 A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ 22 Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. 23 A údy tela, ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, 24 kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť, 25 aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. 26 Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. 27 Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.

28 A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov.

29 Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? 30 Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú? 31 Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.

 

 
1. V prvých časoch Cirkvi kresťania dostávali mimoriadne dary Ducha Svätého, nazývané charizmy. Apoštol dáva normy, ako poznať pravosť chariziem (v. 1 – 3), ich pôvod a cieľ (v. 4 – 30), a vyzdvihuje superioritu lásky nad všetky dary (kap. 13).
4 – 6. Ide zrejme o tri božské osoby – Duch, Pán (Ježiš), Boh (Otec) – a ich prejavy v duchovných daroch.
8. „Slovo múdrosti“ bolo pravdepodobne potrebné na vykladanie ťažších právd viery. „Slovo poznania“ bolo zasa potrebné na poúčanie o tých najzákladnejších pravdách, ktoré má poznať každý.
9. Ide o mimoriadny stupeň viery (porov. 13, 2).
10. „Schopnosť rozlišovať duchov“, čiže určiť, od koho pochádzajú mimoriadne javy (podobné úkazy, kde nešlo o pravé charizmy, sa totiž vyskytovali aj v pohanských náboženstvách, v tzv. mystériách, a mohli pochádzať aj od zlého ducha). „Dar jazykov“, inak nazývaný glosolália, sa prejavoval pri velebení Boha jazykmi, ktorým ostatní veriaci nerozumeli. Vysvetľovali to tí, čo mali dar „vysvetľovať jazyky“.
12. Táto náuka Cirkvi ako o Kristovom mystickom tele (porov. Sk 9, 5) je jeden zo základných stĺpov pavlovskej teológie.
Prvý list Korinťanom