Prvý list Solúnčanom

Prvý list Solúnčanom

2 Pavlova misijná činnosť. –  1 Veď sami viete, bratia, že sme k vám neprišli nadarmo. 2 Ale po toľkom utrpení a potupovaní, ako viete, vo Filipách, vo svojom Bohu sme našli odvahu hlásať vám Božie evanjelium uprostred mnohých ťažkostí. 3 Lebo naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. 4 Ale ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia.  5 Nikdy sme sa, ako viete, nezaliečali rečami, ani nás nehnalo lakomstvo, Boh je svedok, 6 ani sme nehľadali slávu u ľudí, ani u vás, ani u iných.  7 Hoci sme ako Kristovi apoštoli mohli zavážiť, boli sme medzi vami malí, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. 8 Tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; takými drahými ste sa nám stali.  9 Veď sa, bratia, pamätáte na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium. 10 Sami ste svedkami aj Boh, ako sväto, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali voči vám, veriacim. 11 Viete predsa, že sme každého z vás, ako otec svoje deti, 12 prosili, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Boha, ktorý vás volá do svojho kráľovstva a slávy.

13 Preto aj my neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako Božie slovo; a ono pôsobí vo vás veriacich. 14 Veď vy, bratia, napodobňujete Božie cirkvi, čo sú v Judei v Kristovi Ježišovi, lebo aj vy ste od svojich súkmeňovcov vytrpeli to isté, čo oni od Židov. 15 Oni zabili Pána Ježiša aj prorokov a nás prenasledovali. Bohu sa nepáčia, všetkým ľuďom odporujú  16 a nám bránia kázať pohanom, aby boli spasení; a tak stále napĺňajú mieru svojich hriechov. Ale už sa im až na pokraj priblížil Boží hnev.

17 Aj keď sme boli, bratia, na krátky čas od vás odlúčení, no iba tvárou, nie srdcom, tým viac a túžobnejšie sme sa usilovali uvidieť vašu tvár.  18 Lebo sme chceli prísť k vám, najmä ja, Pavol, raz aj druhý raz, ale satan nám to prekazil. 19 Veď kto je našou nádejou, radosťou a korunou slávy – nie aj vy? – pred naším Pánom Ježišom pri jeho príchode? 20 Vy ste naša sláva a radosť.

 
1 – 2. Porov. Sk 17, 1 – 9; 16, 11 – 40
5. Porov. Sk 20, 33.
7. „Zavážiť“ niektorí prekladajú „mať nároky“, „byť na ťarchu“. Pavlova nežnosť sa zračí aj vo veršoch 8 a 11.
9. O Pavlovej námahe porov. Sk 20, 34 – 35 a 1 Kor 4, 12.
16. Porov. Mt 23, 32; Rim 2, 5.
18. Možno ide o prekážky, ktoré mu kládli do cesty nepriatelia ako nástroje satana.
Prvý list Solúnčanom