Zjavenie apoštola Jána (Apokalypsa)
19 Spev víťazstva. – 1 Potom som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi:
„Aleluja!
Spása, sláva a moc nášmu Bohu,
2 lebo sú správne a spravodlivé jeho súdy.
Veď odsúdil veľkú neviestku, ktorá svojím smilstvom kazila zem, a z jej rúk vymáhal krv svojich služobníkov.“
3 A znova volali: „Aleluja! A dym z nej bude vystupovať na veky vekov!“
4 Nato padli dvadsiati štyria starci a štyri bytosti a klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: „Amen, Aleluja!“
5 A od trónu zaznel hlas:
„Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci,
aj vy, čo sa ho bojíte, malí i veľkí!“
Pozvanie na Baránkovu svadbu. – 6 Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu a ako hukot mnohých vôd a ako rachot mocného hromobitia, ktorý volal:
„Aleluja!
Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh.
7 Radujme sa a plesajme, vzdávajme mu slávu,
lebo nadišla Baránkova svadba
a jeho nevesta sa pripravila.
8 A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých.“
9 Potom mi povedal: „Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“ A povedal mi: „Tieto Božie slová sú pravdivé.“ 10 I padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: „Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! A Ježišovo svedectvo je duch proroctva.“
3. Zničenie pohanských národov, 19, 11 – 20, 15
Víťaz na bielom koni. – 11 Potom som videl otvorené nebo a hľa, biely kôň – a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i bojuje.
12 Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám. 13 Oblečený bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo. 14 Za ním išli nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu. 15 Z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy; a on bude nad nimi panovať žezlom železným; sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. 16 Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.
Víťazstvo Kráľa nad šelmou a antikristom. – 17 Potom som videl jedného anjela stáť v slnku. Mohutným hlasom volal na všetky vtáky letiace stredom neba: „Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hostinu. 18 Budete jesť telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, a telá všetkých, slobodných i otrokov, malých i veľkých.“
19 A videl som šelmu a kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja s tým, čo sedel na koni, a s jeho vojskom. 20 Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili zaživa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. 21 Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, čo sedel na koni. A všetky vtáky sa nasýtili ich telami.