Druhý list Solúnčanom

2 Čo bude predchádzať Pánovmu príchodu. – ¹ Čo sa týka príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia okolo neho, prosíme vás, bratia,  ² nedajte sa hneď vyviesť z rovnováhy a naplašiť ani duchom, ani slovom, ani listom, údajne naším, akoby už Pánov deň nastával.  ³ Nech vás nezvedie nik nijakým spôsobom. Lebo nenastane, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia,  ⁴ ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha.

⁵ Nepamätáte sa, že som vám to hovoril, ešte keď som bol u vás?  ⁶ A teraz viete, čo ho zadŕža, aby sa zjavil až v pravom čase. ⁷ Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí; ale len dotiaľ, kým nebude odstránený ten, čo ho teraz zadŕža.

 ⁸ Potom sa zjaví ten zločinec, ktorého Pán Ježiš zabije dychom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu;  ⁹ toho, ktorý príde pôsobením satana so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi ¹⁰ a s každým zvodom do neprávosti pre tých, čo idú do záhuby, lebo neprijali lásku k pravde, aby mohli byť spasení. ¹¹ A preto Boh na nich posiela silu bludu, aby verili lži ¹² a boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť.

Povzbudenie do vytrvalosti vo viere. –  ¹³ My však musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvotiny na spásu v posvätení Duchom a vierou v pravdu, ¹⁴ k čomu vás povolal skrze naše evanjelium, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.

 ¹⁵ A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom. ¹⁶ Sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý nás miluje a vo svojej milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej, ¹⁷ nech poteší vaše srdcia a upevní vás v každom dobrom diele a slove.