Kniha Ezdrášova

Kniha Ezdrášova

Výkaz zajatcov, ktorí putovali do vlasti

 

2 Vodcovia. –  1 Toto sú príslušníci provincie, ktorí šli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor povyvláčal do Babylonu, a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta;  2 tí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom, Saraiášom, Reelaiášom, Mardochejom, Bilšanom, Misparom, Bigvajom, Rechumom a Bánom.

 

Pospolitý ľud. – Počet mužov izraelského ľudu: 3 Farošových potomkov dvetisíc stosedemdesiatdva, 4 Šefatiášových tristosedemdesiatdva, 5 Arachových sedemstosedemdesiatpäť, 6 Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisíc osemstodvanásť, 7 Elamových tisíc dvestopäťdesiatštyri, 8 Zatuových deväťstoštyridsaťpäť, 9 Zakajových sedemstošesťdesiat, 10 Baniových šesťstoštyridsaťdva, 11 Bebaiho šesťstodvadsaťtri, 12 Azgadových tisíc dvestodvadsaťdva 13 Adonikamových šesťstošesťdesiatšesť, 14 Bigvaiho dvetísíc päťdesiatšesť, 15 Adinových štyristopäťdesiatštyri, 16 Aterových z Ezechiášovej strany deväťdesiatosem, 17 Besaiho tristodvadsaťtri, 18 Jorahových stodvanásť, 19 Chašumových dvestodvadsaťtri, 20 Gibarových deväťdesiatpäť,  21 Betlehemčanov stodvadsaťtri, 22 Netofatčanov päťdesiatšesť, 23 Anatotčanov stodvadsaťosem, 24 Azmavetčanov štyridsaťdva, 25 Kirjatiarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov sedemstoštyridsaťtri, 26 Ramčanov a Gabaanov šesťstodvadsaťjeden, 27 Machmasčanov stodvadsaťdva, 28 Bet-Elčanov a Haičanov dvestodvadsaťtri, 29 Nebanov päťdesiatdva,  30 Magbiščanov stopäťdesiatšesť, 31 Novoelamčanov tisíc dvestopäťdesiatštyri, 32 Charimčanov tristodvadsať,  33 Lodčanov, Chadidčanov a Onočanov sedemstodvadsaťpäť, 34 Jerichovčanov tristoštyridsaťpäť, 35 Senaanov tritisíc šesťstotridsať.

 

Kňazi. –  36 Kňazov z Jedaiášovej krvi, Jozueho vetvy, deväťstosedemdesiattri, 37 z Imerovej tisíc päťdesiatdva, 38 z Paschurovej tisíc dvestoštyridsaťsedem, 39 z Charimovej tisíc sedemnásť.

 

Leviti. –  40 Levitov, Jozueho a Kadmielových potomkov Hodaviášovej vetvy, sedemdesiatštyri.

 

Speváci. – 41 Spevákov, Asafových potomkov, stodvadsaťosem.

 

Vrátnici. – 42 Vrátnikov, Šalumových, Aterových, Talmonových, Akubových, Chatitových, Šobaiho potomkov spolu stotridsaťdeväť.

 

Nevoľníci chrámu. –  43 Nevoľníkov chrámu, potomkov Sichaových, Chasufových, Tabaotových, 44 Kerosových, Siahaových, Padonových, 45 Lebanahových, Chagabahových, Akubových, 46 Chagabových, Šamlaiho, Chananových, 47 Gidelových, Gacharových, Reaiášových, 48 Resinových, Nekodových, Gazamových, 49 Uzaových, Faseachových, Besaiho, 50 Asnahových, Meunimových, Nefusimových, 51 Bakbukových, Chakufových, Charchurových, 52 Baslutových, Mechidových, Charšaových, 53 Barkosových, Siserových, Tamachových, 54 Nesiachových a Chatifaových;  55 z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Ferudových, 56 Jálových, Darkonových, Gidelových, 57 Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amiových; 58 všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva.

 

Ľudia bez rodových registrov. – 59 Aj títo vyšli z Tel-Melacha, Tel-Charše, Kerubu, Adanu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela: 60 šesťstopäťdesiatdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov.

 61 Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Barzilaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Gileádčana Barzilaiho a bol nazvaný ich menom. 62 Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva.  63 Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim.

 

Počet všetkých osôb, čo sa vrátili, a počet zvierat. – 64 Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíc tristošesťdesiat, 65 okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíc tristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvesto spevákov a speváčok. 66 Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 67 tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisíc sedemstodvadsať.

 

Dary na chrám. – 68 Poniektorí náčelníci rodov po svojom príchode k Pánovmu chrámu, ktorý je v Jeruzaleme, dobrovoľne venovali na Boží dom, aby ho zasa postavili na tom mieste, kde stál.  69 Podľa svojej zámožnosti dali na nákladné dielo šesťdesiatjedentisíc dareikov v zlate, päťtisíc mín v striebre a sto kňazských tuník. 70 Tak sa teda kňazi, leviti a poniektorí z ľudu usadili tu; speváci, vrátnici a nevoľníci chrámu vo svojich mestách; všetok Izrael takisto (býval) vo svojich mestách.

 
1. Výkaz zajatcov, čo prišli z Babylonu, sa v podstate opakuje v Neh 7, 7 – 69. Drobné zmeny, ktoré badať medzi obidvoma zoznamami, treba azda pripísať nepresnosti odpisovateľov. Iní tieto zmeny vysvetľujú inak. Provincia je tu Judea, ktorá bola vtedy perzskou provinciou.
2. Zorobábel obnovoval spoločenský život v rozvrátenej vlasti a bol politickým predstaviteľom. Jozue bol zasa náboženskou hlavou. Bol synom Josedekovým (Ag 1, 1) a vnukom Saraiášovým, ktorého dal Nabuchodonozor zavraždiť (2 Kr 25, 18 n.). Bol prvým veľkňazom po návrate Židov z Babylonu (Ezd 3, 2; 5, 2).
21 – 29. Všetky spomínané osady sú neďaleko Jeruzalema na území, ktoré kedysi patrilo Júdovmu a Benjamínovmu kmeňu.
30 – 32. Nevedno, či vlastné mená v týchto veršoch označujú osady, čo nie sú bližšie známe, a či sú to mená osobné.
33 – 35. Vlastné mená sú tu znova názvami osád.
36 – 39. Z 24 kňazských tried, ktoré ustanovil Dávid (1 Krn 24, 1 n.), sa vrátili iba druhá, tretia a šestnásta.
40 – 42. O levitských triedach a ich povinnostiach pozri 1 Krn 25 – 26.
43 – 54. Chrámoví nevoľníci boli zväčša potomkami Gabaončanov (porov. Joz 9, 21. 27; 1 Krn 9, 2).
55 – 58. Šalamúnovi služobníci boli kúpení otroci alebo vojenskí zajatci, ktorých daroval Šalamún chrámu, aby s chrámovými nevoľníkmi konávali nižšie práce v službách chrámu.
61. O Barzilaim, ktorý v Dávidovom živote hral dôležitú úlohu, pozri 2 Sam 17, 27; 1 Kr 2, 7.
63. Svätosväté veci boli časti obetí, ktoré smeli jesť len kňazi vo svätyni (porov. Lv 22, 2. 10 – 16). – O urim a tumim porov. Ex 28, 30. – Nie je bližšie známe, prečo sa veľkňazovi Jozuemu nepriznávalo právo použiť sväté orákulum pri dôležitejších rozhodnutiach. Pravdepodobne sa v búrkach pred babylonským zajatím stratilo a po návrate sa hneď nenašlo.
69. Zlatý perzský dareikos (peniaz) vážil asi 8,40 g (porov. 1 Krn 29, 7). Strieborná mína (peňažitá váha) vážila 727,5 g.
Kniha Ezdrášova