Kniha Judita
16 Juditin chválospev a oslavy v Jeruzaleme. – 1 Judita spievala:
„Udrite na bubny na počesť môjho Boha,
hrajte môjmu Pánovi na cimbaloch;
zaspievajte nový žalm na neho,
velebte a vzývajte jeho meno!
2 Ty si Boh, čo potiera vojny,
ty si staviaš tábor uprostred svojho ľudu,
aby si ma vytrhol z ruky tých, čo ma prenasledujú.
3 Zišiel Asýrčan z vrchov na severe,
pritiahol s tisíckami svojho vojska.
Ich množstvo zastavilo potoky,
ich jazda pokryla pahorky.
4 Vyhlásil, že vypáli moje územie,
mojich mladíkov pobije mečom,
mojich kojencov udrie o zem,
moje nemluvniatka vydá za korisť
a moje panny do otroctva.
5 Všemohúci Pán ich však znemožnil
rukou ženy.
6 Lebo ich vodca nepadol rukou mladíkov,
ani ho neporazili synovia titanov,
ani vysokí obri sa ho nezmocnili,
ale Judita, Merariho dcéra,
oslabila ho krásou svojej tváre.
7 Odložila svoje vdovské šaty
pre potešenie trpiacich v Izraeli.
Tvár si pomazala voňavým olejom,
8 kadery si upravila čelenkou
a obliekla si jemný odev, aby ho zviedla.
9 Jej sandále uchvátili jeho oko,
jej krása upútala jeho dušu
a meč presekol jeho šiju.
10 Peržania sa zdesili nad jej odvahou,
Médi sa zhrozili pred jej silou.
11 Vtedy moji ponížení vydali bojový výkrik
a tí sa splašili,
moji zoslabnutí kričali
a tí sa zrútili,
pozdvihli svoj hlas
a tí sa obrátili na útek.
12 Synovia otrokýň ich prebodli,
prerazili ich ako synov prebehlíkov;
zahynuli v boji môjho Pána.
13 Zaspievam môjmu Bohu novú pieseň:
Veľký si, Pane, a slávny,
obdivuhodne silný a nepremožiteľný.
14 Nech ti slúžia všetky tvoje stvorenia,
lebo si povedal a boli,
poslal si svojho ducha a povstali
a niet nikoho, kto by sa mohol vzoprieť tvojmu hlasu.
15 Vrchy a vody sa v svojich základoch pohnú,
skaly sa ako vosk roztopia pred tvojím pohľadom.
Ale voči tým, čo sa ťa boja,
si stále milosrdný.
16 Málo je všetko, čo sa prináša ako obeta príjemnej vône,
a skoro nič všetok tuk zo zápalných obiet pre teba.
Ten však, kto sa bojí Pána,
bude vždy veľký!
17 Beda národom, ktoré povstanú proti môjmu rodu!
Všemohúci Pán ich v deň súdu potresce:
ich telo vydá ohňu a červom,
aby kvílili od bolesti až naveky.“
18 Keď prišli do Jeruzalema, poklonili sa Bohu. Ľud sa očistil a priniesli zápalnú obetu Pánovi i svoje dobrovoľné obety a dary. 19 Judita priniesla všetky Holofernesove nádoby, ktoré jej dal ľud, aj záclonu, ktorú vzala z jeho spálne, a venovala to ako obetný dar Bohu. 20 Ľud sa tri mesiace veselil v Jeruzaleme pred svätyňou a Judita zostala s nimi.
Posledné správy o Judite. – 21 Po tých dňoch sa vrátil každý na svoje dedičstvo. Aj Judita odišla do Betulie a zostala na svojom majetku. Dokiaľ žila, bola slávna po celej krajine. 22 Mnohí zatúžili po nej, ale nijaký muž ju nepoznal po všetky dni jej života, odkedy zomrel jej manžel Manasses a pripojil sa k svojmu ľudu. 23 V dome svojho manžela Manassesa sa dožila vysokej staroby stopäť rokov. Svoju slúžku prepustila na slobodu. Zomrela v Betulii a pochovali ju v jaskyni jej muža Manassesa.
24 Oplakával ju celý dom Izraela sedem dní. Svoj majetok rozdelila ešte pred svojou smrťou príbuzným svojho muža Manassesa a pokrvným zo svojho rodu. 25 A nik sa už neodvážil nahnať strach synom Izraela, kým Judita žila, a ešte dlho po jej smrti.