Kniha proroka Barucha
4 1 Ona je knihou Božích príkazov
a zákonom, ktorý trvá naveky:
všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život,
čo ju však opustia, zomrú.
2 Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej,
choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare.
3 Neprepusť svoju slávu inému,
ani čo cenného máš cudziemu národu.
4 Blahoslavení sme, Izrael,
lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.
Boh splní svoje prisľúbenia
5 Buď pevnej mysle, ľud môj,
pamätihodný Izrael!
6 Boli ste predaní národom
– nie na zahynutie:
pretože ste rozhnevali Boha,
boli ste vydaní nepriateľom.
7 Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril,
obetovali ste démonom, nie Bohu.
8 Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval,
zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval.
9 Lebo videl prichádzať od Boha
hnev na vás a povedal:
Prívet Jeruzalema k susedným národom
„Počujte, susedia Siona,
Boh dopustil na mňa veľký smútok.
10 Veď som videl zajatie svojich synov a dcér,
ktoré na nich dopustil Večný.
11 Vychovával som ich s rozkošou,
prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom.
12 Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou,
ktorú opustili mnohí,
osamel som pre hriech svojich detí,
lebo sa odklonili od Božieho zákona
13 a nechceli poznať jeho práva,
ani nekráčali po ceste Božích zákonov
a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku.
14 Poďteže, susedia Siona,
spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér,
ktoré na nich dopustil Večný.
15 Veď priviedol proti nim národ zďaleka,
národ nehanebný a cudzojazyčný;
tí sa neštítili starca
a nezľutovali sa nad dieťatkom.
16 Odviedli miláčikov vdovy
a osamelú pozbavili dcér.“
Jeruzalem oslovuje svoje dietky
17 A ja vám ako môžem pomôcť?
18 Len kto dopustil nešťastia,
vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.
19 Odíďte, deti, odíďte,
veď ja som ostal osamelý!
20 Vyzliekol som si rúcho pokoja,
vrecovinu prosebnú som si obliekol,
volať chcem k Večnému, kým žijem.
21 Dôvera, deti, volajte k Bohu
a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa.
22 Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu;
a došla na mňa radosť od Svätého
pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite
od Večného, spasiteľa nášho.
23 Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom,
Boh mi vás vráti s radosťou
a rozkošou naveky.
24 Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie,
tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha,
ktorá vám príde so slávou
a so žiarou Večného.
25 Dietky, znášajte trpezlivo hnev,
ktorý na vás dopadol od Boha:
prenasledoval ťa tvoj nepriateľ,
no zanedlho uvidíš jeho skazu
a budeš šliapať po jeho šiji.
26 Moje krehučké išli po tvrdých cestách,
vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.
27 Dôvera, deti! A volajte k Bohu,
ten, čo dopustil, spomenie si na vás.
28 Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha,
desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.
29 Veď ten, čo na vás dopustil pohromy,
dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.
Prorok teší Jeruzalem
30 Dôveruj, Jeruzalem,
poteší ťa ten, čo ti dal meno.
31 Nešťastníci sú, čo ti škodili
a radovali sa tvojmu pádu.
32 Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti,
nešťastné je, čo ti synov zajalo.
33 Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu
a radovalo sa tvojmu pádu,
tak bude smútiť nad vlastným spustošením.
34 Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu,
z jeho honosenia bude smútok.
35 Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni
a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni.
36 Pohliadni k východu, Jeruzalem,
a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha!
37 Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil;
prichádzajú zhromaždení od východu až po západ
na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.