List Filipanom
2 Výzva na svornosť a pokoru. – 1 Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, 2 dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! 3 Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. 4 Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.
Kristus, príklad pokory. – 5 Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:
6 On, hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
7 ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu,
stal sa podobný ľuďom
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
8 Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži.
9 Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno,
ktoré je nad každé iné meno,
10 aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno
v nebi, na zemi i v podsvetí
11 a aby každý jazyk vyznával:
„Ježiš Kristus je Pán!“
na slávu Boha Otca.
Výzva na svätosť. – 12 A preto, moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. 13 Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči. 14 Všetko robte bez šomrania a pochybovania, 15 aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete 16 tým, že sa držíte slova života na moju slávu v Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. 17 A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. 18 Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou!
Poslanie Timoteja a Epafrodita. – 19 Mám nádej v Pánu Ježišovi, že k vám čoskoro pošlem Timoteja, aby som mal aj ja pokojnú myseľ, keď sa dozviem, čo je s vami. 20 Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral, 21 lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista. 22 Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď ako syn otcovi slúžil so mnou evanjeliu. 23 Dúfam teda, že ho pošlem, len čo uvidím, čo bude so mnou. 24 A pevne dúfam v Pánovi, že aj ja sám čoskoro prídem.
25 Ale pokladal som za potrebné poslať k vám Epafrodita, môjho brata, spolupracovníka a spolubojovníka a vášho vyslanca a služobníka v mojich potrebách, 26 veď túžil po vás všetkých a znepokojoval sa, že ste sa dopočuli, že ochorel. 27 A naozaj bol chorý až na smrť, ale Boh sa nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok na zármutok. 28 Preto som ho čím prv poslal, aby ste sa znova radovali, keď ho uvidíte, a ja aby som mal menej zármutku. 29 Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a takýchto si vážte! 30 Veď on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti a svoj život vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil to, čo chýbalo vašej službe voči mne.