Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova
19 O mestách útočišťa v Predjordánsku. – 1 Keď Pán, tvoj Boh, vyhubí národy, ktorých krajinu ti chce dať, a keď ju budeš vlastniť a budeš bývať v jej mestách a domoch, 2 tri mestá si oddelíš uprostred krajiny, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dá do vlastníctva. 3 Upravíš si cestu a celé územie svojej krajiny rozdelíš na tri rovnaké diely, aby sa ten, kto uteká pre vraždu, mal kde uchýliť.
4 Toto je ustanovenie o vrahovi, ktorý tam uteká a ktorého život má byť zachránený. Kto nevedome zabije svojho blížneho a dokáže, že včera ani predvčerom nemal voči nemu nenávisť, 5 ale išiel s ním jednoducho do lesa rúbať drevo a pri rúbaní mu vyletela sekera z ruky, a železo, čo sa zošmyklo z poriska, zasiahlo a usmrtilo priateľa; taký nech utečie do jedného z týchto miest, aby mohol byť nažive. 6 To preto, aby príbuzný, ktorého krv sa vyliala, hnaný bolesťou, nenaháňal vraha – a ak by cesta bola dlhá –, nedochytil ho a nezabil toho, ktorý si nezasluhuje smrť, lebo predtým nemal nijakú nenávisť voči zabitému. 7 Preto ti nakazujem, aby si v rovnakej vzdialenosti oddelil tri mestá.
8 A keď Pán, tvoj Boh, rozšíri tvoje hranice, ako prisahal tvojim otcom, a dá ti celú krajinu, ktorú im prisľúbil, 9 ak zachováš všetky príkazy a budeš konať to, čo ti dnes prikazujem, ak budeš milovať Pána, svojho Boha, a kráčať po jeho cestách, pridáš si ešte tri mestá a zdvojnásobíš počet vyššie spomenutých miest, 10 aby sa nevyliala nevinná krv uprostred tvojej krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, aby si ju vlastnil a aby si nebol vinný z krvi.
11 Ale ak niekto nenávidí svojho blížneho, ak číha na jeho život a vstane a udrie ho tak, že umrie, a potom by utiekol do jedného z vyššie spomenutých miest, 12 nech starší jeho mesta pošlú poň, nech ho dajú priviesť z mesta útočišťa a nech ho vydajú do rúk príbuzného toho, ktorého krv bola vyliata, aby zomrel. 13 Nebudeš mať s ním zľutovanie, lež odstrániš vinnú krv z Izraela, aby sa ti dobre vodilo.
14 Neber a neprenášaj medzníky svojho blížneho, ktoré predkovia ustálili na tvojom vlastníctve, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, v krajine, ktorú zaujmeš.
Zákon o svedkoch. – 15 Jeden svedok nebude nič platný pri nejakej vine alebo zločine, ktorého sa niekto dopustil; od výpovede dvoch alebo troch svedkov bude závisieť rozhodnutie. 16 Ak vystúpi proti niekomu krivý svedok, aby mu dokázal priestupok, 17 nech vtedy obaja muži, čo sú v spore, predstúpia pred Pána, pred tvár kňaza a sudcu, ktorí vtedy budú, 18 a keď oni po náležitom vyšetrovaní zistia, že krivý svedok vypovedal proti svojmu bratovi lož, 19 nech s ním naložia tak, ako on zamýšľal urobiť so svojím bratom; takto odstrániš zlo zo svojho stredu, 20 aby sa ostatní báli, keď to počujú, a neopovážili sa viac dopustiť takej veci v tvojom strede. 21 Nezľutuješ sa nad ním, ale: život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku a nohu za nohu!