Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova

Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova

Mojžišova pieseň

 

I.

 

32  1  „Nebesá, čujte, rozprávať budem,

zem nech načúva slovám mojich úst!

2 Nech spŕcha ako dážď moje učenie,

nech kvapká sťa rosa moja výrečnosť;

ako dážď na zeleň, sťa kvapky na trávnik.

 

3 Lebo budem hlásať Pánovo meno:

pripravte oslavu nášmu Pánovi!

 

4 Skalou je: dokonalé je jeho dielo,

lebo všetky jeho cesty sú spravodlivé.

Boh je verný a bez neprávosti,

spravodlivý je a priamy.

 

5 Zle sa k nemu zachovali synovia nezdarní,

pokolenie zlé a zaťaté.

 

6 Takto sa odplácate Pánovi,

ľud zadubený a hlúpy?!

A nie je on tvoj otec, ktorý ťa stvoril,

nie on ťa stvárnil a pevne postavil?

 

II.

 

 7 Spomni si na dni zašlé dávno,

uvážte roky všetkých pokolení!

Spýtaj sa svojho otca a on ti vyjaví,

starcov svojich a rozpovedia ti:

8 kedy určoval Najvyšší kraje národom,

kedy podelil Adamových synov,

vymedzil národom hranice

dľa počtu synov Izraelových.

 

9 Pánovým podielom je totiž jeho ľud,

Jakub je údelom jeho dedičstva.

 10 Našiel ho na pustej zemi,

na mieste divokom, v revúcej pustine.

Ujal sa ho a dával naň pozor,

striehol ho ako zrenicu oka.

11 Jak orol zobúdza svoje hniezdo,

krúži nad svojimi mláďatami,

tak rozpäl svoje krídla,

chytil ho, niesol ho na svojich perutiach.

12 Pán sám ho viedol,

nijaký cudzí boh nebol mu na pomoc.

 

 13 Doviedol ho na výšiny zeme,

sýtil ho poľnými plodmi,

sať mu dal med zo skaly

a olej z tvrdého kremeňa;

 14 maslo kravské i mlieko od oviec

s tukom jahňacím a baraním.

Býky a capy z Bášanu

s mastným jadrom pšenice,

a krv viniča si pil, vína prevzácne.

 

III.

 

 15 Jakub jedol a nasýtil sa,

stučnel miláčik a spriečil sa,

stučnel, vykŕmil, vypásol sa;

zanechal Boha, svojho Tvorcu,

pohrdol Skalou svojej spásy.

16 Dráždievali ho cudzími bohmi,

rozhorčovali ho ohavnosťami.

 17 Obetovali besom, čo nie sú bohmi,

bohom, o ktorých nemali tušenia.

Novým, čo prišli nedávno,

ktorých si nectili vaši otcovia.

18 Skalu si zanedbal, ktorá ťa zrodila,

a zabudol si na Boha, svojho Tvorcu.

 

IV.

 

19 Pán to videl a pohrdol nimi,

rozhnevaný svojimi synmi a dcérami.

20 A povedal: »Svoju tvár ukryjem pred nimi,

uvidím, ako skončia,

veď sú zvrhlým pokolením,

synovia, v ktorých viery niet.

21 Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh,

rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami.

Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud

 – pochabým národom ich rozhorčím.

 22 Bo oheň zažal sa od môjho hnevu

a páľou prenikne až na dno podsvetia

a zhltne zem i jej plody

a do tla vypáli základy hôr;

 23 a nakopím im nešťastí na nešťastia

a vypustím na nich všetky svoje šípy.

24 Umoria sa hladom a spália horúčkou

a nákazou odpornou.

Aj zuby zverov poštvem na nich

a plazy s jedom sa vlečúce po zemi.

 25 Vonku ich bude ničiť meč

a hrôza v komorách:

mladíka tak ako pannu,

kojenca so starcom.

 

V.

 

 26 Vyriekol by som: Vnivoč ich privediem,

vyhladím pamiatku na nich u ľudu –

27 keby som sa pýchy nepriateľa nebál,

aby to ich protivníci nechápali zle,

aby azda nevraveli: ,Naša ruka sa vyvýšila,

nič z toho neurobil Pán!‘

 28 Lebo ten ľud je bezradný

a vnímavosti v nich niet.

29 Keby múdri boli, chápali by to,

spoznali by, aký ich čaká koniec:

30 Akože, jeden bude prenasledovať tisíce

a dvaja zaženú desaťtisíc?

Či nie zato, že ich vlastný Boh predal

a Pán ich vydal?!«

31 Veď ich boh nie je naroveň nášmu Bohu,

aj naši nepriatelia sami sú svedkami!

 32 Naisto, z révy Sodomčanov je ich réva

a z rolí gomorských;

ich hrozno je hrozno otravné,

strapce má zhorknuté.

33 Dračí jed je ich víno

a hadia žlč ukrutná.

34 »Vari sa to u mňa neopatruje,

zapečatené v mojich pokladniciach?

35 Moja bude pomsta a odveta

v deň, keď sa im podlomia nohy.

Veď ich deň záhubný sa približuje

a ich krutý osud je nablízku.«

 

 

VI.

 

 36 Lebo Pán uchránil právo svojho ľudu

a milosrdný bude k svojim sluhom.

Keď uzrie ochabovať ruku

a hynúť otrokov i slobodných,

37 povie: »Kdeže sú ich bohovia,

skala, ku ktorej sa utiekali?

38 Tí, čo z ich obetí jedávali tuk,

obetné víno píjavali od nich?

Nože, nech vstanú a nech vám pomôžu,

nech sú vám záštitou!

39 Pozrite: Ja som sám jediný

a niet Boha okrem mňa;

ja zabíjam, aj život navraciam,

zraňujem, aj uzdravujem;

a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol!

 

VII.

 

 40 Veru, pozdvihujem k nebu svoju ruku

a poviem: Žiť budem naveky,

41 keď naostrím si blýskavý svoj meč

a priberie sa moja ruka k súdu,

vrátim pomstu svojim protivníkom

a poodplácam tým, čo ma nenávidia.

42 Napojím krvou svoje šípy

a môj meč hltať bude mäso –

z krvi pobitých a zajatých,

z hlavy nepriateľských vodcov!«

 

 43 Plesajte, národy, nad jeho ľudom,

lebo sa vypomstí za krv svojich sluhov,

pomstou odplatí svojim protivníkom

a očistí svoju zem i svoj ľud!“

Posledné Mojžišove napomenutia. – 44 Mojžiš prišiel a hlasno predniesol všetky slová tejto piesne ľudu – on a Nunov syn Jozue. 45 A keď Mojžiš dokončil všetky tieto slová, ktoré prednášal Izraelovi, 46 povedal im: „Uložte si všetky tieto slová, ktoré vám dnes ohlasujem, do srdca a prikazujte ich zachovávať svojim synom, konať a plniť všetko, čo je predpísané v tomto zákone. 47 Lebo sa vám neukladajú nadarmo, ale aby ste skrze ne žili. Keď ich splníte, budete dlho nažive v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju vlastnili, keď prejdete cez Jordán.“

Boh oznamuje Mojžišovi smrť. –  48 A v ten istý deň hovoril Pán Mojžišovi: 49 „Vystúp tam na pohorie Abarim, na vrch Nebo, ktorý je v kraji Moab oproti Jerichu, pozri si krajinu Kanaán, ktorú chcem dať Izraelu do vlastníctva, a tam na vrchu zomri! 50 Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu tak, ako umrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a pripojil sa k svojmu ľudu, 51 lebo ste sa previnili proti mne uprostred Izraela pri vode Meríba-Kádeš na púšti Sin; pretože ste ma neohlasovali ako Svätého uprostred Izraela. 52 Preto len zblízka uvidíš krajinu, ale do krajiny, ktorú dám synom Izraela, nevkročíš.“

 

1 – 6. Ide o najvážnejšiu vec, preto si Mojžiš volá za svedkov celý svet, nebesá i zem. Ony budú svedkami Mojžišovej výstrahy a toho, čo Boh uskutoční v čase. Svojimi slovami chce Mojžiš obmäkčiť srdcia ľudu, chce ich zúrodniť, aby zostali verné Pánovi. Predmetom piesne je Pán, jeho skutky, preto si pieseň zasluhuje, aby ju ľud vypočul a tým vzdával Bohu česť. – Skala (v. 4), Boh je Skalou, pretože sa nemení a je verný vo svojich prísľuboch a je aj pevnou ochranou pre svoj ľud.
7 n. Mojžiš sa prihovára k budúcim pokoleniam, a preto hovorí z ich hľadiska, uvažujúc o tom všetkom, ako sa Pán staral o ľud, pokým ho nevoviedol do zasľúbenej zeme, kde ho obdaril pozemskými dobrodeniami. „Vymedzil národom hranice“ (v. 8), t. j. kanaánskym kmeňom, ktorých územie v budúcnosti mali zaujať Izraeliti.
10 – 12. Našiel – v zmysle, že Pán našiel Izraela ako zatúlanú ovcu na nebezpečnom mieste. Potom sa staral s otcovskou láskou o svoj ľud za celý čas putovania po púšti, kým ho nedoviedol na bezpečné miesto, do zasľúbenej zeme.
13. Výšiny zeme sú palestínske vrchy. Na nich rastú stromy, z ktorých ovocia sa dá pripraviť sladká šťava a olej (palmy a olivy). V Palestíne v tých časoch žili včely nadivoko. Zdržiavali sa v skalných dierach, v jaskyniach, v dutých stromoch a v hustých krovinách (1 Sam 14, 24 – 27). Olive sa najlepšie darí v kamenistej pôde, preto možno povedať, že olej je z tvrdého kremeňa.
14. Bášanský kraj bol známy chovom dobytka (Nm 21, 33). Mastné jadro pšenice, čiže najlepšiu pšeničnú múku. Krv viniča – víno, mušt.
15 n. V hojnosti životných darov Izrael zabudol na Pána. Namiesto toho, aby sa poďakoval za dary svojmu Pánovi, opustil ho a oddal sa modlárstvu. Miláčik, hebr. ješurún, označuje Izrael. V slovách však badať trpkú iróniu.
17. O ktorých nemali tušenia, t. j. Pána mohli poznať z jeho skutkov a zo starostlivosti, ktorú im preukazoval. O pohanských bohoch, čo uctievali kanaánske národy, nevedeli však Izraeliti mnoho. Boli to teda noví bohovia pre Židov. Mala to byť prísna výstraha pre Židov, aby sa chránili modloslužby.
22. Boží hnev sa prirovnáva k ohňu, ktorý páli a ničí všetko na zemi i pod zemou (Iz 1, 31; 30, 27 atď.).
23. Šípy sú Božie tresty a navštívenia.
25. Na bojiskách popadajú a doma pohynú od strachu a násilia, čo bude páchať nepriateľ.
26 – 27. Boh by úplne vyhubil izraelský národ, keby nebral ohľad na svoju česť. Neurobí to, lebo nechce, aby sa nepriatelia vo svojej nevedomosti pýšili, že oni premohli a zničili Izrael (9, 28; Ex 32, 12; Nm 14, 13 – 16; Iz 10, 5 atď.).
28 – 31. Národ, ktorý chce žiť a usiluje sa o svoj pokojamilovný a šťastný život, ten zničiť nemožno. A tak sa to stávalo v mnohom prípade aj s národom židovským, ktorý nepriatelia nezničili proti jeho a Božej vôli.
32 – 35. Nepriatelia Izraela pohynú, lebo ich skutky sú skutky sodomských nešťastníkov, ich mravná skaza im chystá blízky koniec, pretože Pán o všetkom vie a na všetko pamätá (v. 34).
36 n. Keď bude ľudu najhoršie, keď bude blízko záhuby, vtedy ho Pán vyslobodí a zachráni.
40 n. Boh uskutoční svoje hrozby, potresce pohanov za preliatu izraelskú krv. Autor tu obraznými výrazmi chce vypuklejšie zdôrazniť večnú Božiu priazeň k svojim verným a zbožným, ktorých v Starom zákone reprezentuje židovský národ.
43. Napokon aj pohania uznajú, keď Pán vyslobodí Izrael z ich rúk, že len Pán je pravým Bohom. Prostredníctvom Izraela poznajú ostatné národy pravého Boha, ktorého budú oslavovať (Ž 47, 2; 66, 8; 67, 4 atď.).
48 – 52. Porov. Nm 27, 12 – 14 a 20, 12.
Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova