Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova

Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova

23 Príslušnosť do izraelskej pospolitosti. –  1 Eunuch, ktorý má rozmliaždené alebo odstránené semenníky, alebo odrezaný pohlavný úd, nesmie vojsť do Pánovho zhromaždenia.  2 Do Pánovho zhromaždenia nevojde ani mamzer (to jest zrodený z pobehlice), až do desiateho pokolenia.

3 Amončania a Moabčania nikdy, ani po desiatom pokolení, nesmú vstúpiť do Pánovho zhromaždenia, 4 lebo vám neposkytli chlieb a vodu na ceste, keď ste vytiahli z Egypta, a najali proti tebe Beorovho syna Baláma zo sýrskej Mezopotámie, aby ťa preklial. 5 Ale Pán, tvoj Boh, nechcel počuť Baláma a obrátil jeho kliatbu na požehnanie, lebo ťa miloval. 6 Nikdy s nimi neuzavrieš pokoj, ani im nedožičíš šťastia po všetky dni svojho života, až naveky.

 7 Edomitu nesmieš nenávidieť, veď je tvoj brat, ani Egypťana, lebo si bol hosťom v jeho krajine. 8 Ich potomkovia budú môcť v treťom pokolení vstúpiť do Pánovho zhromaždenia.

Čistota vojenského tábora. – 9 Keď vytiahneš do boja proti svojim nepriateľom, chráň sa vyviesť niečo zlé. 10 Ak bude medzi vami niekto, kto bude nečistý, pretože mal zlý nočný sen, vyjde z tábora von 11 a nevráti sa; až keď sa v predvečer umyje vodou, po západe slnka sa vráti do tábora. 12 Mimo tábora budeš mať miesto, kde budeš chodiť von. 13 Za pásom budeš nosiť lopatku, a keď si budeš chcieť čupnúť, vyhrabeš jamku; a keď zas vstaneš, vyhrabanou zemou prikryješ svoj výkal. 14 Lebo Pán, tvoj Boh, prechodí pomedzi stany, aby ťa vyslobodil a vydal ti do rúk tvojich nepriateľov: tak nech je svätý tvoj tábor a nech nič nečisté v ňom nevidieť, aby ťa neopustil.

Zákon o utečených otrokoch – kultová prostitúcia. –  15 Otroka, ktorý sa bude k tebe utiekať, nevydáš do rúk jeho pána. 16 Nech býva s tebou na mieste, ktoré sa mu zvidí, a nech nájde pokoj v niektorom z tvojich miest; neutláčaj ho!  17 Nech niet medzi izraelskými dcérami modloslužobnej smilnice a medzi izraelskými mužmi modloslužobného smilníka! 18 V dome Pána, svojho Boha, nesmieš obetovať zárobok nemravnej ženskej ani psí plat, nech si sľúbil čokoľvek, lebo oboje je ohavnosť pred Pánom, tvojím Bohom.

Úžera, sľub, cudzie imanie. –  19 Ani peniaze, obilie, ani nijakú inú vec nesmieš požičiavať na úrok svojmu bratovi, 20 len cudzincovi. Svojmu bratovi požičiaš bez úroku, čo potrebuje, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnával pri každej tvojej práci v krajine, do ktorej vojdeš, aby si ju vlastnil.  21 Keď urobíš Pánovi, svojmu Bohu, sľub, neodkladaj splniť ho, lebo Pán, tvoj Boh, ho bude od teba požadovať, a keď budeš odkladať, bude sa ti to počítať za hriech. 22 Ak nebudeš chcieť urobiť sľub, nebudeš mať hriech. 23 Ale čo už raz vyšlo z tvojich úst, zachovaj a urob, ako si sľúbil Pánovi, svojmu Bohu, ako si to dobrovoľne vlastnými ústami predniesol.

24 Keď prídeš do vinice svojho blížneho, môžeš sa najesť hrozna, koľko sa ti zachce, ale odniesť nesmieš nič. 25 Keď prídeš na pole svojho blížneho, môžeš si natrhať klasov a rukami ich mrviť, kosákom ich však kosiť nesmieš.

 
1. Zohaveného človeka nepovažovali za úplného človeka. Ani obetné zviera, čo malo nejakú chybu, sa nesmelo obetovať. Porov. tiež Lv 21, 17 – 24.
2. Čo vlastne značí mamzer, je neisté. Podľa židovskej tradície by to bolo dieťa, splodené z cudzoložstva, krvismilstva alebo zo zakázaného manželstva (Zach 9, 6 a Neh 13, 27) s pohanskou ženou. Hummelauer sa domnieva, že je to vlastné meno Filištíncov (Zach 9, 5).
7 – 8. Edomčania sú potomkovia Ezaua, brata Jakubovho, a preto, hoci odopreli Izraelitom prechod cez svoje územie (Nm 20, 18. 20), keď Izraeliti tiahli do zasľúbenej zeme, neslobodno ich nenávidieť. Neskoršie boli Edomčania najväčší nepriatelia Izraelitov (Jer 48, 47; 49, 7. 17. 18 atď.). Ani Egypťanov nemali Izraeliti považovať za nepriateľov, veď utrpenie, čo v Egypte skusovali, im zapríčinili faraóni, a nie egyptský ľud.
15 – 16. Predpokladá sa, že ani pán, ani jeho otrok neboli Izraeliti. Takýto otrok – cudzinec sa stáva na izraelskom území slobodným prišelcom, hosťom (Ex 22, 21; Lv 19, 33).
17 – 18. Prostitúcia bola v starom Oriente veľmi rozšírená. Mnohé pohanské božstvá sa uctievali náboženskou prostitúciou, ktorej sa oddávali nielen ženy „pobehlice“, ale aj muži. Týmto spôsobom uctievali najmä bohyňu Aštartu, bohyňu ženskej plodivej sily, manželku Bálovu. Pohanské pobehlice zarobené peniaze odovzdávali svätyni. Mojžišov zákon niečo podobné prísne zakazuje. Taký dar by Pán ani neprijal, pretože je to hriech pred Pánom. Pozri Ex 32, 19; 34, 26; Joz 6, 24. „Psí plat“ je zárobok spomenutých mužov.
19. Izraelitom bolo zakázané požadovať úroky od súkmeňovcov. Zákon o úrokoch nebol nespravodlivý, pretože peniaze v tom čase nemali taký význam ako dnes. Porov. Lv 25, 37; Ex 22, 25; Dt 15, 10; Ž 15, 5; Prís 28, 8.
21. Pozri Nm 30, 3.
Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova