Kniha Náreky

2. Druhá elégia

 

Alef  ¹ Ako len zatemnil svojím hnevom

Pán dcéru Siona;

pohodil z neba na zem

okrasu Izraela,

podnožia svojho si nevšimol

v deň svojho hnevu.

 

Bet  ² Zničil Pán bez milosti

všetky nivy Jakuba,

v svojom hneve zlámal

pevnosti Júdovej dcéry,

zneuctil, hodil na zem

jej ríšu a kniežatá.

 

Gimel  ³ V žeravom hneve zlámal

všetku moc Izraela,

svoju pravicu odtiahol späť

pred tvárou nepriateľa,

zahorel proti Jakubovi ako plameň,

čo hlce dookola.

 

Dalet  ⁴ Kušu si šliapal sťa odporca,

vzmužil sa ako nepriateľ;

čo oku lahodilo, zabil všetko

v šiatri dcéry sionskej.

Ako oheň vylial svoj hnev

 

...

 

He  ⁵ Rovný nepriateľovi bol Pán,

zahubil Izrael,

jeho paláce zničil všetky,

zrúcal jeho pevnosti;

u judskej dcéry tak rozmnožil

stenanie, stony.

 

Vau  ⁶ Akoby bol sad, strhol mu plot,

zničil jeho zbor,

zabudnúť dal Pán na Sione

sobotu a zbor,

zavrhol v prudkom hneve

kráľa i kňaza.

 

Zain ⁷ Odvrhol Pán svoj oltár,

svätyňu si znesvätil,

nepriateľovi vydal do rúk

pevnosti jej palácov.

Robili krik v dome Pánovom

ako v deň zhromaždenia.

 

Chet  ⁸ Rozváľať zamýšľal Pán

hradby dcéry sionskej,

roztiahol povraz, neodtiahol

si ruky od ničenia;

vrhol do žiaľu hradby aj múr,

čo hynuli spolu.

 

Tet ⁹ Brány mu padli na zem,

zničil a zlámal jeho závory,

jeho kráľ aj kniežatá sú medzi národmi.

Zákona nieto,

prorokom tiež sa nedostalo

videnie Pánovo.

 

Jod ¹⁰ Na zemi sedeli a zamĺkli

sionské dcéry i starci.

Na hlavu sypali si popol,

odiali si vrecoviny;

k zemi si ovesili hlavy

panny Jeruzalema.

 

Kaf  ¹¹ „Oči mám zoslabnuté od sĺz,

vnútro mám rozbúrené,

pečeň sa mi na zem rozteká

pre skazu dcéry môjho ľudu,

že nemluvňa i dojča

hynú na uliciach mesta.“

 

Lamed  ¹² Vraveli svojim matkám:

„Kdeže je obilie a víno?“,

keď ako prebodnuté mreli

na uliciach mesta,

keď si dušu vydýchli

do lona svojich matiek.

 

Mem ¹³ K čomu ťa pripodobním? K čomu prirovnám,

dcéra jeruzalemská?

K čomu ťa primeriam? Ako ťa poteším,

sionská dcéra, panna?

Tvoja zlomenosť je veľká ako more,

ktože ju zhojí?

 

Nun ¹⁴ Tvoji proroci videli tvoju

márnosť a hlúposť,

tvoj zločin neodhaľovali,

aby ti obrátili osud,

ale zreli ti zrenia

daromné, klamné.

 

Samech ¹⁵ Tlieskajú nad tebou do dlaní

všetci, čo idú cestou,

kývajú hlavou, vypiskujú

jeruzalemskú dcéru:

„Toto je mesto vrcholnej vraj krásy

a rozkoš celej zeme?“

 

Pe ¹⁶ Ústa si otvárali proti tebe

všetci tvoji odporci,

pískali, škrípali zubami,

vraveli: „Pohlťme ho!

Toto je deň, čo sme čakali,

dočkali, uvideli sme ho.“

 

Ajin  ¹⁷ Spravil Pán, čo si zaumienil,

splnil svoje slovo,

ustanovené odpradávna.

Strhol a neľutoval;

nad tebou rozradostil nepriateľov,

vztýčil roh svojich protivníkov.

 

Sade  ¹⁸ Zo srdca volaj k Pánovi,

sionská dcéra, panna;

sťa potok nech ti tečú slzy

vo dne i v noci;

nedaj si odpočinku,

nech ti neustáva zrenica!

 

Kof  ¹⁹ Povstaňže, kvíľže v noci

začiatkom nočných bdení;

vylej si srdce ako vodu

pred Pánovou tvárou,

k nemu si dvíhaj ruky

za život svojich detí,

(ktoré hynú od hladu

na rohoch všetkých ulíc).

 

Reš  ²⁰ Pohliadni, Pane, pozri,

s kým si to tak naložil!

Či majú ženy jesť vlastný plod?

Dojčence, ktoré varovali?

V Pánovej svätyni má byť

zabitý kňaz i prorok?

 

Šin ²¹ Na zemi ležia na uliciach

chlapček i starec,

panenky moje, junáci tiež

pod mečom padli.

V deň svojho hnevu si zabíjal,

porážal bez milosti.

 

Tau  ²² Zvolal si ako v deň sviatočný

proti mne hrôzy zo všetkých strán.

V deň Pánovho hnevu neušiel nik,

ani sa nezachránil.

Tých, čo som láskal, vychovával,

zničil môj nepriateľ.