2. Mesiášske proroctvá

Sláva Sionu

4 ¹  Na konci dní:

bude upevnený vrch Pánovho domu

na temene vrchov

a vyčnievať bude nad pahorky

i budú sa naň hrnúť ľudia.

² Prídu mnohé národy a povedia:

„Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,

do domu Jakubovho Boha,

nech nás poučí o svojich cestách

a budeme kráčať jeho chodníkmi.“

Lebo zo Siona vyjde náuka

a Pánovo slovo z Jeruzalema.

³ Rozsudzovať bude medzi početnými kmeňmi

a naďaleko naprávať mocné národy,

takže si z mečov ukujú radlá,

zo svojich kopijí viničné nože.

Národ proti národu nezdvihne meč

a nebudú sa viac priúčať boju.

 ⁴ Každý bude sedieť pod svojím viničom

a nerušene pod svojím figovníkom,

lebo prehovorili ústa Pána zástupov.

⁵ Lebo všetky národy putujú,

každý v mene svojho boha,

my však putujeme v mene Pána,

nášho Boha, na večné veky.

Záchrana

 ⁶ „V ten deň, hovorí Pán,

zhromaždím kuľhavých

a pozbieram roztratených

a tých, ktorých som trestal.

⁷ Z kuľhavých urobím zvyšky

a z ustatých mocný národ“

a Pán bude nad nimi panovať

na vrchu Sion odteraz až naveky.

Utrpením k spáse

 ⁸ A ty, veža stáda, pahorok dcéry Siona,

k tebe príde, vkročí

predošlé vladárstvo,

kráľovstvo dcéry Jeruzalema.

 ⁹ Teraz však, prečo tak kričíš?

Či nie je v tebe kráľ?

Či zahynul tvoj poradca,

že sa ťa zmocňujú bôle sťa rodičky?

¹⁰ Zvíjaj sa a namáhaj,

dcéra Siona, ako rodička,

lebo teraz vyjdeš z mesta

a budeš bývať na poli.

Pôjdeš do Bábelu,

tam ťa vyslobodí,

tam ťa vykúpi Pán

z ruky tvojich nepriateľov.

 ¹¹ Teraz sa však zhromaždia proti tebe

mnohé národy.

Budú vravieť: „Znesvätiť ho!

Nech sa nám oko nadíva na Sion!“

¹² Lenže oni nepoznajú Pánove myšlienky

a nechápu jeho rozhodnutie,

že ich zhromaždil ako snopy na humno.

¹³ Hor’ sa a mláť, dcéra Siona,

lebo tvoj roh spravím železným

a kopytá ti kovovými urobím,

že rozdrvíš mnohé národy

a zasvätíš Pánovi ich korisť

a ich bohatstvo vládcovi celej zeme.

 ^14(5,1) Narob si množstvo zárezov:

hradbu postavili proti nám,

palicou udierali

sudcu Izraela po tvári.