Všeobecná skazenosť

7 ¹  Beda mi, lebo som ako oberač ovocia,

ako keď sa paberkuje vinica:

niet strapca na zjedenie,

ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.

² Nábožný vymizol z krajiny

a priameho niet medzi ľuďmi,

všetci sliedia po krvi,

druh na druha sieťou poľuje.

 ³ Na zlo majú znamenité ruky:

knieža – požaduje,

sudca – za odmenu

a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše,

ktorá je zhubná.

  ⁴ Najlepší z nich je ako tŕň,

priamy ako bodliak.

Deň tvojich strážcov,

tvoje navštívenie prichádza,

teraz príde ich zrútenie.

 ⁵ Neverte blížnemu,

nedôverujte priateľovi,

pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone,

stráž závoru svojich úst.

 ⁶ Lebo syn opovrhne otcom,

dcéra sa postaví proti matke,

nevesta proti svokre,

každému sú nepriateľmi jeho domáci.

⁷ Ja však budem hľadieť na Pána,

dôverovať budem v Boha svojej spásy;

môj Boh ma vyslyší.

Povýšenie Sionu

 ⁸ Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja,

ak som padol, vstanem,

ak sedím vo tme,

Pán je mojím svetlom.

⁹ Znesiem Pánov hnev,

lebo som zhrešil proti nemu,

kým sa ujme môjho sporu

a prisúdi mi právo,

vyvedie ma na svetlo,

uvidím jeho spravodlivosť.

 ¹⁰ Uvidí to moja nepriateľka

a pokryje ju hanba;

tú, ktorá mi hovorila:

„Kde je Pán, tvoj Boh?“

Moje oči budú na ňu hľadieť,

vtedy ju pošliapem ako blato ulice.

Pohania prídu k Sionu

 ¹¹ Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry;

v ten deň sa rozšíri hranica.

¹² V ten deň prídu k tebe

od Asýrska, od miest Egypta,

od Týru až po Rieku

a od mora k moru, od vrchu k vrchu.

¹³ Zem však bude spustošená

pre jej obyvateľov,

pre ovocie ich skutkov.

Prosba Sionu k Pánovi

 ¹⁴ Pas svoj ľud svojou berlou,

svoje dedičné stádo,

ktoré býva osamelé v hore

uprostred Karmelu;

nech spasú Bášan a Galaád

ako za dávnych dní!

¹⁵ Ako v dňoch, keď si vychádzal

z egyptskej krajiny,

ukážem mu zázraky.

¹⁶ Národy uvidia a zahanbia sa

napriek všetkej svojej sile,

položia si ruku na ústa,

uši im ohluchnú.

 ¹⁷ Budú lízať prach ako hady,

ako zemeplazy;

so strachom prídu zo svojich skrýš

k Pánovi, nášmu Bohu;

budú sa triasť a obávať sa teba.

Duchovná obnova

¹⁸ Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy,

prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva?

Jeho hnev netrvá večne,

lebo má záľubu v zľutovaní.

¹⁹ Zase sa zmiluje nad nami,

zmyje naše hriechy

a do morských hlbín zahodí

všetky naše viny.

²⁰ Preukáž vernosť Jakubovi,

milosrdenstvo Abrahámovi;

ako si sa zaprisahal našim otcom

od pradávnych dní.