1 Pozdrav. –  ¹ Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspore.

Nebeská múdrosť, 1, 2 – 3, 12

Trpieť s radosťou. –  ² Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, ³ veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť.  ⁴ A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali.

Prosiť s vierou. –  ⁵ Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. ⁶ Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. ⁷ Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; ⁸ – muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.

Prijať z Božích rúk všetko. –  ⁹ Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením, ¹⁰ bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy: ¹¹ vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách. ¹² Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.

Boh, darca dobrého, nikoho nepokúša. – ¹³ Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. ¹⁴ Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. ¹⁵ Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech, a keď je hriech dokonaný, splodí smrť.

¹⁶ Nemýľte sa, bratia moji milovaní!  ¹⁷ Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny.  ¹⁸ On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.

Počúvať a uskutočňovať slovo. – ¹⁹ Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, ²⁰ lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. ²¹ Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. ²² A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. ²³ Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár.  ²⁴ Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. ²⁵ Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.

²⁶ Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna. ²⁷ Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.