3 Ovládať si jazyk. –  ¹ Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd. ² Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. ³ Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo. ⁴ Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník. ⁵ Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli! ⁶ Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený. ⁷ Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtáky, plazy i morské živočíchy, ⁸ no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu.  ⁹ Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. ¹⁰ Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji. ¹¹ Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú? ¹² Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dávať sladkú vodu.

Pozemská múdrosť, 3, 13 – 5, 6

Pravá a falošná múdrosť. – ¹³ Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti. ¹⁴ Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. ¹⁵ To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská. ¹⁶ Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. ¹⁷ Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky.  ¹⁸ A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.