Jakubov list

Jakubov list

4 Proti nesvornosti. – 1 Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch? 2 Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte. 3 Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti.  4 Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvo s Bohom?!

Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.  5 Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: „Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva“?  6 Dáva však väčšiu milosť; preto hovorí:

 

„Boh pyšným odporuje,

ale pokorným dáva milosť.“

 

7 Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás.  8 Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ. 9 Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte. Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 10 Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši.

 

Proti osočovaniu. – 11 Bratia, neosočujte jeden druhého. Kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon. Ale ak odsudzuješ zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca. 12 Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zahubiť. Ale kto si ty, že súdiš blížneho?

 

Proti pozemskému zmýšľaniu. – 13 A teraz vy, čo hovoríte: „Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať,“ 14 – vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne. 15 Namiesto toho by ste mali hovoriť: „Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono.“ 16 Ale vy sa teraz chválite vo svojej pýche; a každá takáto chvála je zlá.  17 Kto teda vie dobre robiť, a nerobí, má hriech.

 

4. „Cudzoložníci“, čiže Bohu neverní. Grécky výraz je tu v ženskom rode a vyvoláva tradičný obraz Izraela, nevernej nevesty Jahveho (Oz 1, 2; porov. Mt 12, 39; Mk 8, 38; 2 Kor 11, 2).
5. Boh vložil do nás svojho Ducha, ktorý v nás pôsobí, takže túžime po tom, čo chce Boh. Porov. Rim 8, 26 – 27. Boh túži po nás, t. j. miluje nás ako svoje vlastníctvo, a to žiarlivo; nemôže teda netrestať, keď sa mu hriechom odcudzujeme. Porov. Ex 20, 5; 34, 14. 15; Ž 38, 1; Zach 8, 2 a inde.
6. Porov. Prís 3, 34; 1 Pt 5, 5.
8. „Rozpoltenú myseľ.“ Hriešnik by sa chcel venovať Bohu i hriešnemu svetu, a tak je nestály vo viere a v kresťanskom správaní.
17. Sú to hriechy páchané „zanedbávaním dobrého“.
Jakubov list