Deň Pánov príde

2 ¹ Zvučte trúbou na Sione,

volajte na mojom svätom vrchu,

nech sa trasú všetci obyvatelia zeme,

lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je.

²  Deň tmy a mrákavy,

deň oblakov a víchrice.

Ako zora sa rozprestiera na vrchoch

národ početný a mocný,

jemu podobný nebol od prapočiatku

a za ním už po roky rodov a rodov nebude.

³  Pred ním oheň zožiera

a za ním vypaľuje plameň;

sťa záhrada Eden je pred ním zem,

za ním však znivočená púšť

a nieto pred ním nijakej záchrany.

⁴  Ich výzor je ako výzor koní

a ako jazdci, tak bežia.

⁵ Akoby hrmot vozov

poskakujú na temene vrchov

a ako šľahot plamenného ohňa,

ktorý plevu zožiera;

ako mocný národ zriadený do boja.

⁶  Pred ním sa chvejú národy,

zo všetkých tvárí sa červeň sťahuje.

⁷ Bežia ako bohatieri

a ako bojovníci lezú na múry;

každý ide svojou cestou,

neodchýli sa zo svojho chodníka.

⁸ Jeden nevráža do druhého,

každý kráča svojou koľajou,

i cez strely sa neprestajne rútia.

⁹ Vpadnú do mesta, bežia po múroch,

vylezú na domy,

vojdú ako zlodej cez okná.

¹⁰  Pred ním sa trasie zem, chveje sa nebo,

slnko a mesiac sa zatemnia

a hviezdy stiahnu svoj jas.

¹¹  Pán vydá hlas pred svojím vojskom,

veď jeho tábor je veľmi veľký,

veď je mocný a vykonáva jeho rozkaz.

Áno, veľký je Pánov deň

a veľmi hrozný, ktože ho vydrží?

Čiňte pokánie!

¹² „Teraz však – hovorí Pán –

obráťte sa ku mne celým svojím srdcom,

pôstom i plačom a nárekom,

¹³  roztrhnite si srdcia, a nie rúcho,

obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu,

veď je dobrotivý a milosrdný,

trpezlivý a veľmi ľútostivý

a môže odvrátiť nešťastie.“

¹⁴  Možno, že sa zmení a odpustí

a zanechá po sebe požehnanie

na obetu a nápoj Pánovi, vášmu Bohu.

¹⁵ Zvučte trúbou na Sione,

zasväcujte pôst, zvolajte zhromaždenie,

¹⁶ zvolajte ľud, zasväťte zástup,

zjednoťte starcov, zhromaždite maličkých

aj tých, čo sajú prsia;

ženích nech vyjde zo svojej izby

a nevesta zo svojej chyže.

¹⁷  Medzi predsieňou a oltárom

nech plačú kňazi, Pánovi sluhovia,

a nech hovoria: „Ušetri, Pane, svoj ľud

a nevydávaj svoje dedičstvo na hanbu,

aby nad nimi panovali národy;“

prečo by mali vravieť medzi národmi:

„Kdeže je ich Boh?“

Pán sa zmiluje

¹⁸ Pán sa rozhorlil za svoju krajinu

a ušetril svoj ľud.

¹⁹ Pán odpovedal svojmu ľudu:

„Hľa, ja vám pošlem obilie,

víno a olej: nasýtite sa nimi

a viac vás nedám na potupu národom.

²⁰  A toho, čo je zo severu, oddialim od vás,

odoženiem ho na suchú a pustú zem,

jeho predvoj k Východnému moru

a jeho zadný voj k Západnému moru.

Jeho zápach sa bude roznášať

a jeho smrad bude vystupovať,

pretože urobil priveľa.

²¹  Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa,

pretože Pán konal veľkolepo.

²² Neboj sa, poľná zverina,

lebo sa rozzelenajú nivy púšte,

lebo strom prinesie svoje ovocie,

figovník a vinič vydajú svoju silu.

²³ Synovia Siona, plesajte

a radujte sa v Pánovi, svojom Bohu,

pretože vám dá učiteľa spravodlivosti

a zošle vám dážď ranný a neskorý ako kedysi,

²⁴ takže sa humná naplnia obilím

a lisy budú pretekať vínom a olejom.

²⁵ Vynahradím vám roky,

ktoré vyžrala kobylka, skokan, ničiteľ a rezáč,

moje veľké vojsko, ktoré som na vás poslal.

²⁶ Budete hojne jesť a nasýtite sa

a budete chváliť meno Pána, svojho Boha,

ktorý zaobchádzal s vami zázračne,

a môj ľud sa už nikdy nezahanbí.

²⁷ Budete vedieť, že uprostred Izraela som ja,

ja som Pán, váš Boh, a nik iný,

a môj ľud sa už nikdy nezahanbí!“