Prvý list Solúnčanom

4 Páčiť sa Bohu čistotou a bratskou láskou. – ¹ Napokon vás teda, bratia, prosíme a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. ² Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša. ³ Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie:  ⁴ aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte, ⁵ nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha,  ⁶ aby nik v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí, ako sme vám už povedali a dosvedčili. ⁷ Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. ⁸ A kto týmto pohŕda, nepohŕda človekom, ale Bohom, ktorý vám dáva aj svojho Svätého Ducha.

⁹ O bratskej láske vám netreba písať, veď vás sám Boh poučil, aby ste sa milovali navzájom. ¹⁰ A vy to aj robíte všetkým bratom po celom Macedónsku. Len vás, bratia, prosíme, aby ste v tom čoraz viac rástli ¹¹ a usilovali sa žiť pokojne, plniť si povinnosti a pracovať vlastnými rukami, ako sme vám prikázali;  ¹² aby ste sa počestne správali voči tým, čo sú mimo, a aby ste nemuseli od nikoho nič žiadať.

Vedieť, ako to bude so živými a mŕtvymi… –  ¹³ Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej.  ¹⁴ Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním.  ¹⁵ Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. ¹⁶ Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. ¹⁷ Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. ¹⁸ Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!