Evanjelium podľa Marka
12 Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. – 1 Potom im začal hovoriť v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3 Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. 5 Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. 6 Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ,K môjmu synovi budú mať úctu.‘ 7 Ale vinohradníci si povedali: ,To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. 10 Nečítali ste v Písme:
,Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.
11 To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná‘?“
12 A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.
Spor o dani cisárovi. – 13 Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. 14 Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“ 15 Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“ 16 A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“ 17 A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.
Spor o vzkriesení. – 18 Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 19 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. 21 Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. 22 A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. 23 Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku.“ 24 Ježiš im povedal: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? 25 Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 26 A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: ,Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba‘? 27 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“
Najväčšie prikázanie. – 28 Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ 29 Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ,Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ 31 Druhé je toto: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ 32 Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: ,Jediný je a okrem neho iného niet; 33 a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily‘ a ,milovať blížneho ako seba samého‘ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“ 34 Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať.
Kristus, Dávidov syn a Pán. – 35 Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 36 Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu:
,Pán povedal môjmu Pánovi:
Seď po mojej pravici,
kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.‘
37 Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho počúval s radosťou.
Varovanie pred zákonníkmi. – 38 Ako učil, hovoril: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, 39 po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. 40 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
Obeť vdovy. – 41 Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. 42 Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. 43 Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. 44 Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“
29. V takejto forme ho uvádza iba Marek.