Evanjelium podľa Marka

Evanjelium podľa Marka

6 Ježiš v Nazarete. –  1 Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. 2 Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?!  3 Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. 4 Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.  5 A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, ibaže vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. 6 A čudoval sa ich nevere.

Potom chodil po okolitých dedinách a učil.

 

Vyslanie Dvanástich. –  7 Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi  8 a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, 9 ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. 10 A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. 11 Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ 12 Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie.  13 Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.

 

Herodes a Ján Krstiteľ. –  14 Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ 15 Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“ 16 Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“

17 Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. 18 A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ 19 Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. 21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. 22 Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ 23 A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ 24 Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ 25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. 27 Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28 priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

 

Prvé rozmnoženie chleba. –  30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. 31 On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. 32 Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.

33 Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.  34 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. 35 Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. 36 Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“ 37 On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“ 38 Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“ 39 Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. 40 A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. 42 Všetci jedli a nasýtili sa, 43 ba ešte nazbierali plných dvanásť košov odrobín a zvyškov z rýb. 44 A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.

 

Ježiš kráča po mori. –  45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. 46 Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. 47 A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi.  48 Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť. 49 Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; 50 všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ 51 Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, 52 lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.

 

Ježiš uzdravuje v Genezarete. – 53  Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli. 54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; 55 rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. 56 A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

 
1 – 6. Mt 13, 53 – 58; Lk 4, 16 – 30.
3. Pozri poznámku k Mt 12, 46.
5. Pozri poznámku k Mt 13, 58.
7 – 13. Mt 10, 1. 5 – 15; Lk 9, 1 – 6.
8 – 9. Napriek niektorým rozdielom v porovnaní s Mt 10, 10 je obsah ten istý. Mať na cestu iba palicu je práve toľká chudoba, ako ju ani nemať. Apoštol musí byť odpútaný od všetkého. Ježiš ich zveruje Božej prozreteľnosti. Východná pohostinnosť im zabezpečovala jedlo i bývanie, nemali to však zneužívať.
13. Apoštoli mazali chorých olejom. Tridentský koncil v tom vidí predobraz sviatosti pomazania chorých. Podobne o tom hovorí aj apoštolská konštitúcia Pavla VI. Sacram unctionem infirmorum.
14 – 29. Mt 14, 1 – 12; Lk 3, 19 – 20; 9, 7 – 9.
30 – 44. Mt 14, 13 – 21; Lk 9, 10 – 17; Jn 6, 1 – 13.
34. Podľa paralelného textu sv. Jána (6, 4) toto zázračné rozmnoženie chlebov a rýb sa stalo pred Veľkou nocou. Bola to druhá Veľká noc Kristovho verejného účinkovania.
45 – 52. Mt 14, 22 – 33; Jn 6, 16 – 21.
48. „Nad ránom“ – doslova „o štvrtej nočnej stráži“ (čiže o 3. hodine). Podobne aj u Mt.
53 – 56. Mt 14, 34 – 36.
Evanjelium podľa Marka