11 1 A ja som v prvom roku Dária Médskeho stál na jeho posilnenie a pomoc.
Videnie o egyptsko-sýrskej vojne. – 2 Teraz ti však zvestujem pravdu. Ešte traja králi povstanú v Perzii a štvrtý získa väčšie bohatstvo než všetci. Keď bude mocný, pomocou svojho bohatstva zburcuje všetko proti kráľovstvu Grékov. 3 I povstane hrdinský kráľ, bude mať veľké mocnárstvo a bude konať podľa svojej ľubovôle. 4 Len čo však povstane, jeho kráľovstvo sa zrúti a rozdelí sa na štyri vetry nebies, ale nie medzi jeho potomstvo, ani to nebude vláda, akou on vládol, lebo jeho kráľovstvo sa rozbije v prospech iných, nie tamtých.
5 Kráľ juhu zosilnie a jedno z jeho kniežat bude silnejšie ako on a bude vládnuť; jeho vláda bude mocná. 6 Po rokoch sa však spoja a dcéra kráľa juhu pôjde ku kráľovi severu urobiť vyrovnanie. Ale neudrží si vládu ramena, neobstojí ani on, ani jeho rameno, ale bude vydaná ona a tí, čo ju priviedli, i ten, čo ju splodil, aj ten, čo jej bol svojho času na pomoci. 7 Potom povstane výhonok z jej koreňov, chopí sa moci a dôjde k pevnostiam kráľa severu, vystúpi proti nim a zmocní sa (ich). 8 Aj ich bohov spolu s liatinami a skvostnými striebornými a zlatými nádobami odnesie do zajatia do Egypta; tam bude stáť roky nad kráľom severu. 9 Potom pôjde do kráľovstva kráľa juhu, ale vráti sa do svojej krajiny.
10 Jeho synovia sa však vzbúria, zhromaždia veľký zástup vojska, budú tiahnuť, zaplavia a prerazia, potom sa vrátia a budú zúriť proti pevnostiam. 11 Nato sa roztrpčí kráľ juhu a bude proti nemu, proti kráľovi severu, bojovať, postaví veľké množstvo a dostane množstvo do svojej ruky. 12 Zajme množstvo, až sa mu bude vyvyšovať srdce, porazí desaťtisíce, ale nebude dosť silný. 13 Kráľ severu totiž znovu postaví armádu, väčšiu než prv, a po čase, po rokoch bude tiahnuť s veľkým vojskom a značným bohatstvom. 14 V tých časoch mnohí povstanú proti kráľovi juhu a synovia násilníkov z tvojho ľudu sa zdvihnú, aby naplnili videnie, ale padnú. 15 Príde kráľ severu, nakopí násyp a zaujme mesto s pevnosťami; ramená juhu neobstoja a jeho vybraný ľud nemá sily obstáť. 16 Ten, čo príde proti nemu, bude robiť, ako sa mu zachce, nik neobstojí pred ním. Zastaví sa v nádhernej zemi a nivočenie bude v jeho ruke. 17 Bude hľadieť, aby sa do jeho moci dostalo celé jeho kráľovstvo, vyrovná sa s ním a dá mu dcéru žien, aby ho zničil, no nestane sa to, nebude tak. 18 Potom obráti tvár k ostrovom a mnohé zaujme; istý veľmož mu však zarazí úsmešky, ba odplatí mu posmech. 19 Potom obráti tvár k pevnostiam svojej krajiny, no padne a nebude ho. 20 Miesto neho povstane taký, čo pošle vyberača do nádherného kráľovstva, ale za niekoľko dní sa zlomí, nie však pomocou hnevu ani vojny.
Kráľ prenasledovateľ. – 21 Miesto neho povstane opovrhovaný, ktorému nedajú kráľovskú poctu; no príde potichučky a úkladmi sa zmocní kráľovstva. 22 Valiace sa vojská budú spred neho zmetené a zlomené, aj knieža zmluvy. 23 Len čo sa kto s ním spojí, bude strojiť úklady, bude postupovať a zosilnie pomocou malého ľudu. 24 Bezpečne vnikne do najtučnejších krajín a bude robiť, čo nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov; korisť, plen a majetok im rozhádže a bude mať plány proti ich pevnostiam, no len dočasu. 25 Potom si zburcuje silu a srdce s veľkým vojskom proti kráľovi juhu. Kráľ juhu sa však vyberie do vojny s veľkým a neobyčajne mocným vojskom, lenže neobstojí, pretože bude snovať proti nemu úklady. 26 Veď ho zlomia tí, čo jedia jeho pokrm, jeho vojsko odpláva a padnú mnohí prebodnutí. 27 Srdce oboch kráľov sa obráti na zlo a pri jednom stole budú hovoriť lož, ale nepodarí sa im to, lebo koniec je ešte na čas odložený.
28 Potom sa vráti s veľkým bohatstvom do svojej krajiny, srdce si obráti proti svätej zmluve, bude konať proti nej a vráti sa do svojej krajiny. 29 V určitom čase pôjde znovu na juh, ale posledný prípad nebude ako predošlý. 30 Pôjdu proti nemu kitijské lode, ochabne a vráti sa, i bude sa zlostiť na svätú zmluvu a bude konať (proti nej), potom sa vráti a obráti svoju pozornosť na tých, čo opustili svätú zmluvu. 31 Povstanú z neho ramená a znesvätia pevnú svätyňu, odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnosť spustošenia. 32 Tých, čo hrešia proti zmluve pochlebovaním, privedie k odpadu, ale ľud tých, čo poznajú svojho Boha, ostane pevný a bude konať. 33 Rozumní z ľudu privedú mnohých k chápaniu, ale začas budú padať pod mečom, v plameňoch, v zajatí a pri plienení. 34 Keď však budú padať, dostane sa im malej pomoci a mnohí sa k nim pokrytecky pridajú. 35 Niektorí z rozumných klesnú, aby sa zbavili trosky, očistili a obielili do konečného času, lebo do istého času ešte trvá.
36 Kráľ bude konať podľa svojej ľubovôle a bude sa vyvyšovať a nadúvať nad každého boha; aj proti Bohu bohov bude hovoriť zvláštne veci a bude sa mu dariť, kým sa neukončí hnev, lebo čo je určené, sa splní. 37 Ani bohov svojich otcov si nebude všímať, ani miláčika žien, ani nijakého boha si nevšimne, lebo sa bude nadúvať nad všetko. 38 Namiesto toho bude uctievať boha pevností a boha, ktorého nepoznali jeho otcovia, bude uctievať zlatom, striebrom, drahokamami a klenotmi. 39 Posilnenie pevností vykoná s cudzím bohom; kto ho uzná, tomu preukáže veľkú česť, tých ustanoví za vládcov nad mnohými a za poplatok im rozdelí krajinu.
40 V poslednom čase bude s ním bojovať kráľ juhu; a kráľ severu sa vyrúti naňho s vozmi, jazdcami a mnohými loďami; príde do krajín, zaplaví a prejde. 41 Potom vnikne do nádhernej krajiny a mnohé (krajiny) padnú. Ale títo sa vyslobodia z jeho ruky: Edom, Moab a hlavná časť Amončanov. 42 Vystrie ruku proti krajinám a egyptská krajina neunikne. 43 Zmocní sa pokladov zlata a striebra a všetkých cenností Egypta; Líbyjčania však a Etiópčania budú v jeho sprievode. 44 Ale poplašia ho chýry z východu a severu, preto s veľkou zlosťou odíde, aby znivočil a spustošil mnohých. 45 Svoje palácové stany rozostaví medzi morami a nádhernou svätou horou. Dôjde však ku svojmu koncu a nepomôže mu nik.
2. Traja perzskí králi sú: Kýros (538 – 529), Kambysés (529 – 522), Dárius I. Hystaspes (522 – 485). Samozvanca Pseudo-Smerdisa, ktorý v roku 522 panoval 7 mesiacov, neráta. Štvrtý kráľ je Xerxes (485 – 465), ktorého bohatstvo aj svetskí dejepisci opisujú sýtymi farbami a o ktorom je známe, že naozaj podnikol všetko proti Grékom. Toto bola prvá zrážka Peržanov s Grékmi. Ďalších perzských kráľov anjel nespomína, ale prechádza hneď na úplné víťazstvo Grékov a uvádza Alexandra Veľkého.
4. Zmysel: Kráľovstvá, ktoré vzniknú z ríše Alexandra, nebudú také, ako bola jeho ríša, a nebudú v nich vládnuť Alexandrovi potomkovia, ale cudzí. – Vláda Alexandra Veľkého v Ázii trvala naozaj krátko – len 11 rokov (334 – 323 pred Kr.).
5. V nasledujúcich veršoch hovorí videnie o machabejských časoch. Z nástupcov Alexandra Veľkého (pozri pozn. k 7, 6) spomína len tých dvoch, ktorí prichádzali do styku s Izraelitmi a bojovali medzi sebou o Palestínu; sú to kráľ juhu, to jest Egypta, a kráľ severu, kráľ Sýrie a Babylonu. Ku kráľovi Egypta, Ptolemeovi Lagimu, prišiel Seleukos Nikator, ktorý bol satrapom Babylonu, ale musel ujsť pred Antigonom. Stal sa Ptolemaiovým vojvodcom. Roku 312 sa mu však znovu podarilo dobyť Babylon, kde potom vládol ako samostatný kráľ. Jeho kráľovstvo sa tiahlo od Frýgie až po rieku Indus; bol teda naozaj mocnejší než jeho bývalý ochranca Ptolemaios.
6. V ďalších pokoleniach týchto dvoch rodov to bol Ptolemaios II. Filadelfos (285 – 246), ktorý, chcejúc urobiť koniec nepriateľstvám, dal svoju dcéru Bereniku za manželku Antiochovi Teosovi (Theosof; 261 – 246). Tento mal s predošlou manželkou Laodikou dvoch synov, Seleuka, prímením Kalinikos (Kallinikos), a Antiocha. Laodika sa neskoršie zasa dostala k vplyvu u manžela, ale bála sa, že jej vplyv nepotrvá dlho, preto dala manžela otráviť, Bereniku a jej synov zabiť a kráľom urobila svojho staršieho syna Seleuka Kalinika (246 – 226). „Ramenom“ sa v tomto verši rozumie egyptská pomoc. Spomenuté manželstvo nepomohlo teda ani Antiochovi Teosovi, ani Berenike, ani Ptolemaiovi, ktorý dúfal, že v Sýrii bude kráľom Berenikin syn, a tak že sa i tá ríša dostane Ptolemaiovcom.
7 – 9. Brat Bereniky Ptolemaios III. Euergetes (246 – 221), teda muž z toho istého koreňa čo ona, podnikol odplatnú výpravu proti Seleukovi Kalinikovi a zmocnil sa niektorých jeho území. O dva roky neskôr, okolo roku 240, sa Kalinikos pokúsil striasť egyptské jarmo, zaútočil na Egypt, ale vrátil sa s nezdarom.
10 – 13. Kalinikovi synovia, Seleukos (Seleukus či Seleuk III. Keraunos 226 – 223) a Antiochos III. Veľký (223 – 187), chceli pomstiť otcovu porážku. Antiochos skutočne viedol vojnu proti Ptolemaiovi IV. Filopátorovi (221 – 204); no tento ho porazil pri Rafii, juhozápadne od Gazy roku 217. Ale nevedel využiť víťazstvo, preto po trinástich rokoch Antiochus znovu podnikol výpravu proti Egyptu, kde bol už vtedy kráľom Filopátrov syn Ptolemaios V. Epifanes.
14. Aj mnohí Židia sa postavia proti kráľovi Egypta a dajú sa do služieb sýrskeho kráľa. Tak pripravia cestu, že Antiochos IV. Epifanes (175 – 164) bude môcť prenasledovať ich národ, a tak sa splní videnie, ktoré má prorok o tomto prenasledovaní.
15 n. Splnilo sa to asi vtedy, keď roku 198 Antiochos III. blízko prameňov Jordánu premohol egyptského vojvodcu Skopasa, ktorý sa utiahol do Sidonu, musel sa však Antiochovi poddať. Antiochos sa takto zmocní aj Palestíny; porov. pozn. k 8, 9 o „nádhernej zemi“.
17. Pokus kráľa severu zmocniť sa Egypta prostredníctvom akéhosi manželstva sa nepodarí. Je to azda manželstvo jeho dcéry Kleopatry, ktorú v roku 193 vydá za Ptolemaia V. Výraz „dcéra žien“ je nejasný. Podľa niektorých by mohol znamenať krásavicu, podľa iných mladučké dievča. Kleopatra bola s Ptolemaiom V. zasnúbená už roku 198.
18 – 20. Veľmož je rímsky konzul Lucius Scipio, ktorý Antiocha III. porazil v bitke pri Magnézii roku 190. Antiochos ostal i potom vo svojom kráľovstve. Jeho nástupca Seleukos IV. Filopátor (187 – 175) poslal do Jeruzalema Heliodora, aby vyplienil chrám (porov. 2 Mach 3, 7 – 40). Krátko po tomto pokuse ho ten istý Heliodor usmrtil.
21. Po smrti Seleuka IV. patril trón jeho synovi Demetriovi. Ale Seleukov brat, Antiochos IV. Epifanes, človek pre svoju povahu opovrhovaný, zmocnil sa kráľovstva ľsťou a pomocou Eumena, kráľa Pergamu.
22 – 24. „Knieža zmluvy“ je podľa niektorých Oniáš III., veľkňaz, lebo bol predstaviteľom národa, ktorý mal zmluvu s Bohom. Tohto Antiochos IV. pre nástrahy brata Jasona najprv pozbavil veľkňazského úradu, potom ho dal zavraždiť (2 Mach 4, 7 – 10). Podľa iných by to bol egyptský kráľ Ptolemaios VI. Filométor (180 – 145), ktorý uzavrel s Antiochom IV. zmluvu. Ale Antiochos pod zámienkou priateľstva prišiel do Egypta a s malým vojskom sa zmocnil celej krajiny. Poklady, ktoré pritom nahrabal, rozdal svojim prívržencom.
27. Keby sa Antiochos vedel vyrovnať s Egyptom, hneď by začal prenasledovať Izraelitov. No Božia prozreteľnosť to ešte oddialila. „Koniec“ je prenasledovanie Izraelitov.
28. „Svätá zmluva“ je vyvolený národ. Čo proti nemu podnikol Antiochos, keď sa vracal z Egypta, čítaj v 1 Mach 1, 20 – 24; 2 Mach 5, 11 – 22.
29 n. Ďalšia výprava Antiocha IV. do Egypta sa skončila nezdarom. O Kitejcoch pozri pozn. k Jer 2, 10; porov. Iz 23, 1. Namiesto „kitijské lode“ číta Vg „lode a Rimania“. To, pravda, bolo zrejmé až po splnení, že aj hrozivý postoj rímskeho senátu donútil Antiocha opustiť Egypt. Zlosť chce vyliať na Izraelitoch, preto hľadá medzi nimi zradcov, o ktorých sa môže opierať.
31. „Ramená“ sú vojenské oddiely. – Jeruzalemský chrám bol stavaný na spôsob pevnosti. – O ohavnostiach, ktoré sa páchali v chráme, čítaj v 1 Mach 1, 57 – 62.
35. Kým príde koniec utrpenia, musí sa národ zbaviť hriechu.
36. Antiochos bude mať úspech, len kým trvá Boží hnev proti Izraelitom.
37 – 39. Miláčik žien bol boh Tamúz, pozri pozn. k Ez 8, 14. – Po svojich otcoch zdedil Antiochos azda kult Apolóna (Apollo). Tento je vyobrazený na jeho skorších peniazoch. Neskôr je už na jeho peniazoch vyobrazený Jupiter, ktorého kult chcel násilím zaviesť v celej svojej ríši. Boh pevností je asi Jupiter Capitolinus. – Kráľovskú priazeň preukáže Antiochus len tým, čo uznajú Jupitera.
41. Nepriateľom Izraelitov, Edomčanom, Moabčanom a Amončanom, dá Antiochos milosť.
43. O Líbyjčanoch pozri 2 Krn 12, 3; Jer 46, 9.
44 n. Boli to chýry o vzbure Partov a Arménčanov. Proti týmto viedol ku koncu svojho života vojenskú výpravu. V Perzii sa dopočul o porážkach svojho vojska v Palestíne, chce sa preto vrátiť a svoj stan postaviť medzi Mŕtvym a Stredozemným morom, na Sione, a potrestať Izraelitov, ale smrť mu to prekazí.
