Kniha proroka Daniela

Kniha proroka Daniela

 

14 1 Daniel bol kráľovým hosťom a váženejším než ostatní jeho priatelia.

 2 Babylončania mali modlu, ktorá so volala Bél; každý deň jej venovali dvanásť meríc múky, štyridsať oviec a šesť krčahov vína. 3 Aj kráľ si ju uctieval a chodil sa jej každý deň klaňať. Ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu. Kráľ sa ho pýtal: „Prečo sa neklaniaš Bélovi?“ 4 On mu odpovedal: „Preto, že si nectím rukou robené modly, ale živého Boha, ktorý stvoril nebo a zem a má vládu nad každým telom.“ 5 Kráľ mu povedal: „Nezdá sa ti, že Bél je živý boh? Či nevidíš, koľko zje a vypije každý deň?“ 6 Daniel odpovedal so smiechom: „Nemýľ sa, kráľu; ten je zdnuka blatom, zvonku kovom a ešte nikdy nejedol.“ 7 Kráľ s hnevom zavolal jeho kňazov a povedal: „Ak mi nepoviete, kto tie hostiny poje, 8 zomriete, ale ak dokážete, že to poje Bél, zomrie Daniel, pretože sa rúhal Bélovi.“ Daniel vravel kráľovi: „Nech sa stane podľa tvojho slova!“ 9 Bélových kňazov bolo sedemdesiat, okrem žien a detí.

Potom prišiel kráľ s Danielom do chrámu  10 a Bélovi kňazi povedali: „Pozri, my vyjdeme von, ty však, kráľu, predlož pokrmy, namiešaj a polož vína, zamkni dvere a zapečať ich svojím prsteňom. 11 A keď ráno prídeš a nezistíš, že Bél všetko pojedol, nech podstúpime smrť; alebo Daniel, ktorý na nás luhal.“ 12 Nerobili si starosti, pretože pod stolom urobili tajný vchod, pravidelne cezeň vchádzali a veci poodnášali. 13 Keď však oni odišli a kráľ predložil Bélovi pokrmy, Daniel dal svojim sluhom rozkaz, priniesli popol a posypali celý chrám pred samým kráľom. Potom vyšli, zamkli dvere, zapečatili kráľovým prsteňom a odišli.

14 V noci však, ako obyčajne, prišli kňazi aj ich ženy a deti a všetko pojedli a popili. 15 Kráľ vstal za svitania a Daniel s ním. 16 I pýtal sa: „Sú pečate porušené, Daniel?“ On odpovedal: „Neporušené, kráľu!“ 17 A keď potom kráľ otvoril dvere a pozrel na stôl, veľkým hlasom zvolal: „Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu!“ 18 Ale Daniel sa smial, zachytil kráľa, aby nevkročil dnu, a povedal: „Pozri si podlahu a všimni si, čie sú to stopy.“ 19 Kráľ vravel: „Vidím stopy mužov, žien a detí.“ Nato dal rozhnevaný kráľ 20 pochytať kňazov aj ich ženy a deti; i ukázali mu tajné dvere, ktorými vchádzali a strovili veci, ktoré boli na stole. 21 Kráľ ich pozabíjal a Béla vydal Danielovi na ľubovôľu. A on ho zrútil spolu i s chrámom.

 22 Bol však veľký drak, ktorého Babylončania ctili, 23 a kráľ povedal Danielovi: „Aj o tomto povieš, že je z kovu? Pozri, žije, je a pije; klaňaj sa mu teda!“ 24 Ale Daniel odpovedal: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budem klaňať, pretože on je živý Boh. 25 Ty však, kráľu, zmocni ma a ja draka zabijem bez meča a bez palice.“ Na čo kráľ povedal: „Zmocňujem ťa!“

26 Daniel vzal smolu, loj a vlasy, uvaril to spolu, narobil bochníkov a dal ich drakovi do pysku. Keď to drak zožral, roztrhlo ho. I povedal: „Pozrite, čo ste uctievali!“

27 Keď to Babylončania počuli, veľmi sa rozhnevali, zhromaždili sa ku kráľovi a hovorili: „Kráľ sa stal Židom, zrútil Béla, zabil draka a povraždil kňazov.“ 28 Keď došli ku kráľovi, vraveli: „Vydaj nám Daniela, ináč zabijeme teba aj tvoj dom!“ 29 Keď kráľ videl, že naňho mocne doliehajú, pod nátlakom im Daniela vydal.  30 A oni ho hodili do levovej jamy, kde ostal šesť dní.  31 V jame bolo sedem levov, ktorým dávali každý deň dve telá a dve ovce; ale v ten deň im ich nedali, aby zožrali Daniela.

 32 V Judsku bol prorok Habakuk, ktorý navaril jedlo, nadrobil do vahančeka chleba a išiel na pole, aby to zaniesol žencom. 33 Vtom riekol Habakukovi Pánov anjel: „Zanes obed, ktorý máš, do Babylonu Danielovi, ktorý je v levovej jame!“ 34 Habakuk odpovedal: „Pane, Babylon som nevidel a jamu nepoznám.“ 35 Nato ho Pánov anjel chytil za temä, niesol ho za vlasy a položil ho rýchlosťou svojho dychu nad levovu jamu. 36 A Habakuk volal: „Daniel, služobník Boží, vezmi si obed, ktorý ti poslal Boh!“ 37 Daniel hovoril: „Spomenul si si na mňa, Bože, a neopustil si tých, čo teba milujú.“ 38 A Daniel vstal a jedol. Anjel však zaraz zaniesol Habakuka naspäť na jeho miesto.

39 Na siedmy deň prišiel kráľ nariekať za Danielom. Priblížil sa k jame, pozrel dnu a hľa, Daniel sedel uprostred levov! 40 Vtedy kráľ zvolal veľkým hlasom: „Veľký si, Pane, Bože Danielov!“ A vytiahol ho z levovej jamy. 41 Tých však, čo chceli jeho záhubu, hodil do jamy a čoskoro ich pred ním zožrali.

 42 Vtedy kráľ povedal: „Nech sa trasú pred Danielovým Bohom všetci obyvatelia zeme, pretože on je záchranca, ktorý robí znamenia a zázraky na zemi; veď vyslobodil Daniela z levovej jamy!“

 
2. O Bélovi pozri Iz 46, 1; porov. Jer 50, 2. – V našich mierach by to bolo 6 hektolitrov múky a dva a pol hektolitra vína.
10. Víno miešali s korením.
22. „Drak“ bol veľký had. Babylonské pamiatky medzi rozličnými náboženskými symbolmi spomínajú často aj hady.
30. Porov. 6, 16 n.
31. Boli to asi telá na smrť odsúdených ľudí.
32 – 35. Niektorí by chceli tohto muža stotožniť s Habakukom, od ktorého máme prorocký spis. – Podobné prenášanie ľudí z miesta na miesto nie je v Biblii ojedinelé. Pozri napr. 1 Kr 18, 12; 2 Kr 3, 11 n.; Mt 4, 5. 8; Lk 4, 5. 9; Sk 8, 39. 40; porov. tiež 2 Kor 12, 2 – 3.
42. Tento verš má iba Vulgáta.
Kniha proroka Daniela