Kniha proroka Daniela

3 Traja mládenci v ohnivej peci. – ¹Kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Postavil ju na rovine Dura v babylonskej provincii. ²Nato dal Nabuchodonozor zvolať námestníkov, úradníkov a sudcov, vojvodcov, predstavených a prefektov a všetky kniežatá krajín, aby sa zišli na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. ³A zišli sa všetci námestníci, úradníci, sudcovia, vojvodcovia, predstavení a vznešení, ktorým bola zverená moc, i všetky kniežatá krajín na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Stáli pred sochou, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. ⁴A hlásateľ hlasno oznamoval: „Oznamuje sa vám, národy, kmene a nárečia: ⁵V tú hodinu, keď začujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. ⁶Kto by však nepadol a neklaňal by sa, v tú hodinu ho hodia do rozpálenej pece.“ ⁷Preto potom len čo rôzne národy počuli zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padali všetky národy, kmene a nárečia a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor.

⁸A hneď v tú hodinu prišli chaldejskí muži a udali Židov. ⁹Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľu, ži naveky! ¹⁰Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. ¹¹Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. ¹²Sú tu však judskí muži, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a títo muži, kráľu, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú.“ ¹³Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa. ¹⁴Kráľ Nabuchodonozor im povedal: „Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? ¹⁵Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece, a ktorý je to boh, čo vás vytrhne z mojej ruky?“

¹⁶Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme nič odpovedať. ¹⁷Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás, ¹⁸a či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!“ ¹⁹Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. ²⁰A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. ²¹Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece. ²²Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí (do nej) hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. ²³Títo traja muži však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece.

Modlitba Azariášova. – ²⁴Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. ²⁵Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril:

²⁶„Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, a chválitebný

a tvoje meno je slávne naveky.

²⁷Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si urobil,

všetky tvoje diela sú pravdivé,

tvoje cesty sú priame

a všetky tvoje rozsudky spravodlivé.

²⁸Vykonal si pravdivé súdy

vo všetkom, čo si priviedol na nás

a na Jeruzalem, sväté mesto našich otcov,

veď si to vykonal v pravde

a spravodlivosti pre naše hriechy.

²⁹Lebo sme zhrešili a prestúpili zákon,

keď sme odpadli od teba a hrešili vo všetkom;

³⁰nepočúvali a nezachovávali sme tvoje príkazy,

ani sme nerobili, ako si nám prikázal,

aby sa nám dobre vodilo.

³¹Všetko, čo si na nás priviedol,

všetko, čo si nám urobil,

urobil si spravodlivým rozsudkom:

³²vydal si nás do rúk zlostných nepriateľov

a najpodlejších hriešnikov,

nespravodlivému a na celej zemi najhoršiemu kráľovi.

³³Teraz však nemôžeme otvoriť ústa:

sme na hanbu a potupu

tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia.

³⁴Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť

a nezrušuj svoju zmluvu!

³⁵A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo

pre Abraháma, svojho miláčika,

pre Izáka, svojho sluhu,

a pre Izraela, svojho svätca,

³⁶ktorým si prisľúbil, že rozmnožíš ich semä

sťa hviezdy na nebi a piesok, čo je na brehu mora.

³⁷Pretože sme ostali menší, Pane, ako všetky národy

a sme dnes uponížení pre svoje hriechy na celej zemi.

³⁸Nateraz niet kniežaťa ani proroka, ani vodcu,

ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla,

ani miesta pre prvotiny pred tebou,

aby sme našli milosť.

³⁹Ale so skrúšenou dušou a poníženým duchom

nech dosiahneme prijatie!

⁴⁰Ako pri obetách baranov a býkov

a desaťtisícov tučných baránkov,

takou nech je dnes pred tebou naša obeta,

nech je milá tebe, veď nedôjdu hanby tí, ktorí dúfajú v teba!

⁴¹Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom,

bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár.

⁴²Nezahanbuj nás, ale nalož s nami podľa svojej krotkosti

a podľa množstva svojho milosrdenstva!

⁴³A vysloboď nás svojimi zázrakmi,

získaj, Pane, slávu svojmu menu!

⁴⁴Nech sa hanbia všetci,

čo preukazujú zlo tvojim sluhom,

nech ich zahanbí všetka tvoja moc

a ich sila nech je pošliapaná!

⁴⁵Nech vedia, že ty, Pane, si jediný Boh

a si slávny po celom zemskom okruhu.“

Chválospev troch mládencov v ohnivej peci. – ⁴⁶Kráľovi sluhovia, ktorí ich hodili, neprestajne rozpaľovali pec naftou, smolou, pazderím a raždím, ⁴⁷takže plameň vyšľahoval z pece na štyridsaťdeväť lakťov, ⁴⁸vyrážal a spálil Chaldejcov, ktorých zastihol pri peci. ⁴⁹Spolu s Azariášom však a jeho druhmi zostúpil do pece Pánov anjel a vyrážal plameň ohňa z pece, ⁵⁰stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu.

⁵¹Vtedy tí traja akoby jednými ústami chválili a oslavovali Pána, dobrorečili mu v peci a vraveli:

⁵²„Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov,

chválitebný, slávny a vyvýšený naveky.

Zvelebené je tvoje slávne sväté meno,

chválitebné a vyvýšené naveky.

⁵³Zvelebený si v chráme svojej svätej slávy,

chválitebný a preslávený naveky.

⁵⁴Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva,

chválitebný a vyvýšený naveky.

⁵⁵Zvelebený si, čo hľadíš do priepasti a tróniš nad cherubmi,

chválitebný a vyvýšený naveky.

⁵⁶Zvelebený si na nebeskej oblohe

a chválitebný a slávny naveky.

⁵⁷Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove,