Evanjelium podľa Jána

 

Evanjelium podľa Jána

Prológ, 1, 1 – 18

 

1  1 Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. 2 Ono bolo na počiatku u Boha.  3 Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. 4 V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5 A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.

 6 Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. 7 Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. 8 On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.

9 Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.  10 Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. 11 Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.

 12 Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, 13 čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.

 14 A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

15 Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“

16 Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. 17 Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. 18 Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

 

I. Prvá Veľká noc, 1, 19 – 3, 36

A. Začiatok svedectiev, 1, 19 – 2, 12

 

Svedectvo Jána Krstiteľa. –  19 A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, 20 on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ 21 „Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ 22 Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“  23 Povedal:

 

Ja som hlas volajúceho na púšti:

,Vyrovnajte cestu Pánovi,‘

 

ako povedal prorok Izaiáš.“ 24 Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. 25 A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“ 26 Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. 27 On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ 28 To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

 29 Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. 30 Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. 31 Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ 32 Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. 33 Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ,Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.‘ 34 A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“

35 V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. 36 Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ 37 Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. 38 Ježiš sa obrátil, a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“ 39 Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.

 

Svedectvo prvých učeníkov. –  40 Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. 41 On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus.  42 A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.

43 Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“  44 Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta.  45 Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ 46 Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ 47 Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ 48 Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ 49 Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ 50 Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“  51 Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“

 

1. Ježiša Krista nazýva svätý Ján Slovom, grécky Logos. V tých časoch bol v gréckej filozofii a teológii zaužívaný termín, slovný výraz, ktorý vtedajší spisovatelia používali vo viacerých významoch, okrem iných aj v tzv. teogonickom – bohorodnom. Označovali tak zrodenie sa nejakej božskej bytosti z druhej, a to úkonom umu, myslením. Ako ľudská myšlienka je „slovom“ rozumu, akoby jeho výplodom, tak aj druhá božská osoba je „Slovom“, teda plodom prvej božskej osoby. – Tento pojem sa nachádza aj v Starom zákone, aspoň v hlavných črtách. Je to náuka o „Božej múdrosti“ (Múd 7, 22 – 8, 1; Prís 8, 21 – 31; Sir 24, 1 – 25 a iné). Židovskí učenci ju síce svojím spôsobom spracovali (napr. Filón Alexandrijský a niektorí rabíni), neprišli však až k pojmu Božieho Slova ako božskej osoby. – Evanjelista použil túto smelú myšlienku, aby ňou vyjadril tajomstvo vnútorného života Najsvätejšej Trojice. Pravda, nevzal výraz a pojem „slovo“ – „logos“ v tom istom význame, aký mal vo vtedajšej gréckej filozofii a teológii, ale dal mu nový vieroučný obsah. Nejde tu o božskú „bytosť“ v pohanskom zmysle, ale o osobu v jedinej božskej Bytosti.
3 – 5. Prvé slová Jánovho evanjelia sú ozvenou prvých slov Knihy Genezis: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1, 1). Preto sa vo verši 3 výslovne zdôrazňuje, že celý svet bol stvorený skrze Božie Slovo a ďalej že toto Slovo je všeobecným prameňom svetla a života. Porov. Kol 1, 15 – 17; Hebr 1, 2 n.
6. To je Ján Krstiteľ (pozri ďalej v. 15 a 19 n.).
10. „Svet“ tu znamená ľudí, ktorí zavrhujú Boha a jeho príkazy.
12. Boží Syn nás posväcujúcou milosťou robí Božími deťmi.
14. „Telom“ je hebraizmus, znamená „človekom“. Tento verš výslovne a slávnostne hovorí o vtelení Božieho Syna. Božie Slovo sa stalo telom, čiže človekom v pravom zmysle slova – bez toho, že by prestalo byť Bohom (porov. Flp 2, 6 – 8).
19 – 34. Ján, podobne ako Marek, začína priamo svedectvom Jána Krstiteľa. Toto svedectvo, ktoré vyvrcholilo pri krste samého Ježiša, spadá asi na začiatok roku 28 po Kr. (porov. poznámku k Lk 3, 1).
23. Iz 40, 3.
29. Obraz „Božieho Baránka“ je vzatý z Izaiášovho proroctva (53, 3 – 7) o Božom služobníkovi, ktorý nesie „naše neduhy“ a obetuje sa ako „baránok zmierenia“ (porov. Lv 14). Je to aj poukázanie na veľkonočného baránka (Ex 12, 3 n.).
40. Ten druhý bol sám evanjelista – Ján (porov. 13, 23; 20, 2; 21, 7. 20 – 24).
42. Nové Šimonovo meno bude po aramejsky Kefá’, t. j. „Skala“ (v gréckom preklade Petros alebo Petra, z toho naše Peter). Je to meno úradu (porov. poznámku k Mt 16, 18 – 19). Podobne „Kristus“ je grécky preklad (Christós) hebrejského Mašíach – Pomazaný (v. 41).
44. Betsaida na západnom brehu Genezaretského jazera. Iná je Betsaida Julia na severovýchodnom brehu jazera.
45. Natanael je podľa všetkého apoštol Bartolomej (porov. Jn 21, 2), ktorého synoptici vymenúvajú hneď po Filipovi (Mt 10, 3; Mk 3, 18; Lk 6, 14).
51. Narážka na Jakubovo videnie (Gn 28, 12 – 17); v prenesenom zmysle charakterizuje plnosť pozemského života Ježiša ako Mesiáša.
  Evanjelium podľa Jána